Zvuk - tón, jeho vlastnosti a proces počutia

 

 

    Zvuk je všetko, čo počujeme a vnímame sluchom. Vzniká rozochvením – pohybom pružnej hmoty ktoré vyvolá striedavé zmeny tlaku vzduchu. Od tohto zdroja zvuku sa šíri vlnenie – striedavé zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu – kruhovite na všetky strany. Ak je chvenie nepravidelné, vzniká šramot, šum, lomoz, hluk a pod. Pri pravidelnom chvení vzniká zvuk určitej výšky – tón.

Pravidelné záchvevy nazývame kmitmi. Ich počet za sekundu sa volá frekvencia. Akustika ich meria tzv. (Hz) a znázorňuje vlnovkami.

Vlastnosti tónu:

  1. Výška tónu – závisí od počtu kmitov znejúceho telesa (vzduchového stĺpca). Je to najzákladnejšia vlastnosť tónu, ktorou sa odlišuje od šumov. Striedaním tónov rôznych výšok vzniká melódia. Súčasným zaznievaním tónov rôznej výšky vznikajú súzvuky, akordy, ktoré sú základom harmónie.

  2. Dĺžka tónu – závisí od doby chvenia znejúceho telesa ( vzduch.stĺpca). Striedaním rôznych tónových dĺžok vzniká rytmus

  3. Sila tónu - závisí od šírky chvenia, tzv. rozkmitu ( amplitúdy ). Striedaním tónov rôznej sily vzniká dynamika.

  4. Farba tónu – závisí od materiálu, z ktorého je nástroj zhotovený, na tvare nástroja a na počte i sile spoluznejúcich, tzv. čiastkových ( alikvotnych alebo parciálnych ) tónov. Alikvotné tóny vznikajú preto, že teleso (vzduchový stĺpec) sa chveje nielen v celku, ale aj vo svojich častiach ( v polovici, tretine, štvrtine...), a tým sa rozozvučí spolu so základným tónom ešte celý rad ďalších tónov. Každý z týchto tónov má svoje samostatné zvukové vlny, ktoré splývajú so základnou. Jednotlivé nástroje majú rozdielne zoskupenie a intenzitu týchto čiastkových tónov. Ich vzájomný pomer určuje farbu tónu. Počet a sila alikvótnych tónov určuje aj farbu ľudského hlasu. Príčinou rôznej tónovej farby i rozsahu sú rozdiely v anatomickom zložení tela, rozličné rozmery hlasiviek, hrtanu a rezonančných dutín, ktoré u každého jednotlivca zosilňujú iné alikvótne tóny.

    Proces počutia:

       O podstate počutia sú rôzne názory. Jeden z nich napríklad tvrdí, že okolo vecí, ktoré zvuk spôsobujú, je len chvenie, vlnenie, že zvuk existuje len v našej predstave, v mozgu.

       Proces počutia prebieha v skratke takto: Zvukové vlny zachytáva ušnica vonkajšieho ucha. Chvenie prechádza zvukovodom a bubienkom, ktorý ho preberá, do stredného ucha.(Bubienok súčasne chráni túto časť sluchového ústroja). Zo stredného ucha cez tri kostičky, ktoré sú reťazovo späté,- kladivko, nákovka a strmienok – prechádza chvenie do vnútorného ucha.

       Vnútorné ucho tvorí labyrint, ktorý je zakončený slimákom. Labyrint je naplnený čírou tekutinou, v ktorej sa nachádza tzv Cortiho ústroj, t.j. 15-25 tisíc vlákien rôznej dĺžky uložených na základnej blane . Baziliárnej membráne. Sú to vlastne zmyslové bunky, ku ktorým smerujú jednotlivé vlákna sluchového nervu. Rozochvené vlákna odovzdávajú impulz sluchovým nervom, ktoré ho zavedú do mozgu. Tam si ho uvedomíme ako tón alebo šum.

       Sluchový orgán má teda tri časti : vonkajšie ucho, ktoré zachytáva zvukové vlny, stredné ucho, ktoré vedie vlny ďalej reťazou kostičiek, vnútorné ucho, v ktorom sa zvuková energia mení na nervovú.