Hudba a Kultúra

 

 Človek je tvor spoločenský a so vznikom spoločenstva vznikla kultúra. Tak ako sa rozvíja človek vo svojej podstate, vo svojom myslení v ktorom sa neustále rozvíja a zdokonaľuje, vzniklo množstvo výsledkov všeľudskej vzdelanosti, súhrn materiálnych a duchovných hodnôt utvorených tvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti a spôsob ich osvojovania, odovzdávania, vytvárania, uchovávania a rozvíjania. Človek je tvorcom kultúry. Hudba a kultúra sú dva súčasne neoddeliteľné celky ktoré sa navzájom ovplyvňujú, majú na seba vplyv a tvoria v spoločnosti veľký význam, ku ktorému došlo v prirodzenom rozvíjaní sa postupom času a to už od praveku až po súčasnosť v pretrvávaní a rozvíjania sa i naďalej.

 

Vznik a vývoj hudby

Hudobní historici nemajú ľahkú úlohu, pretože v porovnaní s inými oblasťami umenia sa zo starších období zachovalo len málo hudobných pamiatok. Vedci usudzujú, že hudba vznikla z úsilia človeka napodobňovať zvuky prírody a využívať zvuky vznikajúce pri pracovnej činnosti. Ďalším zdrojom bolo pravdepodobne silné citové vzrušenie, pri ktorom prešla primitívna reč do spevu spojeného s tanečným pohybom a ako asi takýto spev znel nevie nikto, no podľa prejavov dosiaľ žijúcich primitívnych kmeňov môžeme predpokladať, že išlo o nápev s niekoľkými tónmi, ktoré boli rytmicky veľmi nepravidelne členené.

Vývoj hudby je určovaný hlavne dvoma činiteľmi :

1. spoločenskými podmienkami – zmeny vo zvyklostiach kultúrneho života, s vývojom hospodárskych, politických pomerov, pre dejiny hudby majú teda veľký význam napríklad triedne boje a revolúcie a koniec koncov aj výrobne oblasti.

2. snahy o obmeny hudobnej reči - vývoj vyjadrovacích prostriedkov, ktoré majú svoju vlastnú logiku a spoločenskými podmienkami nie sú priamo určované. Tento vývoj je daný možnosťami hudobného materiálu a závisí na vynaliezavosti ľudí a na ich snahe prichádzať stále s niečim iným a novým. Ide napríklad o vývoj tónového systému a harmónie jednotlivých foriem skladieb

Hudobné obdobia

Dejiny hudby siahajú od prvopočiatkov ľudskej kultúry v staršej dobe kamennej až po dnešné dni.Hudba vznikala vrôznych dobáchza rozdielnych podmienok.Ztohto hľadiska rozoznávame hudbu starovekú, stredovekú, novovekú a súčasnú.

Staroveká hudba – hudba najstaršieho obdobia (150 000 pred n. l.-6.stor. n. l.)

Vyznačuje sa jednak vokálnym i inštrumentálnym jedno hlasom či už v zbore alebo sólovo. Stredoveká hudba:(7.- 16.storočie) rozvíja sa na základe vokálneho polyfónneho viac hlasu a notového písma. Hlavnou formou stredovekej hudby je omša takže dominantné postavenie mala cirkevná hudbymilovný a madrigal

Novoveká hudba: (17.-19.storočie) Vyznačuje sa sprvu homofóniou, neskôr inštrumentálnou polyfóniou. Ďalším znakom novodobej hudby je inštrumentálny sloh, ktorý súvisí s veľkým pokrokom hry na hudobné nástroje a s rozvojom ich techniky.

 

Renesancia ( r.1400-1600)

Hudbu renesančného obdobia formovali umelci najrozličnejších národov. V tomto období boli centrami hudobného života kostol a škola.Renesancia prispela k rozkvetu viac hlasu, inštrumentálnej hudby i k prvým kontaktom ľudovej a umelej hudby. Postavenie skladateľov sa podstatne zmenilo, stali sa váženými osobnosťami pôsobili na najbohatších šľachtických dvoroch, univerzitách i v službách cirkvi. V období renesancie sa presadila viac hlasná hudba. V priebehu 16.storočia vznikali skladby napodobňujúc prírodné zvuky a reálne zvuky života. Osobitnú pozornosť si zasluhujú ľudové duchovné piesne. Išlo o spojenie melódií ľudových piesní s biblickým textom, alebo iným textom vytvoreným básnikom. Medzi pamiatky ľudovej duchovnej piesne zaraďujeme dielo Jána Silvána: Piesne nové na sedem žalmov kajúcich a iné žalmy. Zo všetkých predstaviteľov vyniká Orlando di Lasso. Skomponoval vyše 200 vokálnych aj inštrumentálnych diel. Jeho motetá a madrigaly sú stálym repertoárom mnohých miešaných zborov. V jeho diele dosiahla renesancia vrchol a zároveň ním pripravil nástup ďalšieho obdobia – baroka.

 

Barok : ( r.1600- 1750)

Barok je umelecký štýl, ktorý oficiálne vznikol po roku 1563 ale mnohé znaky poznáme už v skoršom období. Svoje vrcholné obdobie prežívalo v 17 storočí. Baroková hudba bola spočiatku považovaná za veľmi harmonicky zmätenú a po melodickej stránke komplikovanú a až 19. storočie jej prinieslo pozitívne hodnotenie. Hudobnou veľmocou v tomto období bolo Taliansko a odtiaľ sa nová hudba postupne rozširovala do ostatných európskych krajín. Predstavovanie umelej hudby bolo v barokovom období stále plne v rukách šľachty a cirkvi a len miestami sa hlási o slovo pozvoľna vznikajúca buržoázna spoločnosť. V Benátkach bolo roku 1637 otvorené prvé verejné operné divadlo, inak boli divadlá väčšinou šľachtické a hudbu predstavovali predovšetkým zámocké kapely. V baroku vznikli nové druhy hudby ako napríklad opera, oratórium a kantáta. Vznikli tiež nové hudobné nástroje ako napr. čembalo. Najdokonalejšou skupinou nástrojov boli sláčikové nástroje.V období baroka sa v hudbe zdôraznila sila a dôležitosť harmónie. Zrovnoprávnila sa cirkevná hudba so svetskou vokálnahudba s inštrumentálnou. Došlo ku vzniku veľkého množstva hudobných foriem. Vokálno-inštrumentálne: (opera, oratórium – duchovná opera, kantáta)

inštrumentálne: (concertino gros so [končenom...], simonia, ouvertúra [uver tura], suita)

komorné: (sonáta – sólová a triová)

formy pre klávesové nástroje: (fúga, prelúdium, toccata, fantázia a i.)

Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)

Pochádzal z hudobníckej rodiny. Jeho najvýznamnejšie pôsobisko bolo Lipsko, kde účinkoval ako kantor a organista. Jeho dielo znamená zavŕšenie obdobia baroka, pretože geniálne ovládol všetky vtedajšie kompozičné techniky.

Dielo:

  • orchestrálne skladby: Šesť Brandenburských koncertov, husľové a čembalové koncerty

  • vokálno-inštrumentálna tvorba: oratóriá Vianočné a Veľkonočné, Jánove a Matúšove pašie

  • organové skladby: Toccata a fúga d mol, Veľké a malé chorálové predohry, veľké množstvo ďalších skladieb

klavírne skladby: Knižočka skladieb pre Annu Magdalénu Bachovú, Dobre temperovaný klavír.

 

Klasicizmus ( r.1750- 1820)

Predpokladom vzniku hudobného klasicizmu boli nové náboženské a myšlienkové prúdy, ktoré pramenili z rozpadu feudálnej spoločnosti. Nastala zlatá doba pestovania hudby v palácoch a v začínajúcich sa koncertov v živote mešťanov. Inštrumentálnu hudbu klasicizmu najdokonalejšie stelesňuje sonátová forma v súvislosti s cyklickou symfóniou, inštrumentálnym koncertom a sláčikovým kvartetom. V tomto období sa v hudbe uprednostnila jedna melódia sprevádzaná akordmi. Hudba sa stala podstatne jednoduchšou. Došlo ku rýchlemu rozvoju hudobných nástrojov.

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)

Pôsobil ako klavírny virtuóz a pedagóg. Na svojich cestách navštívil Bratislavu a Dolnú Krupú pri Trnave. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skladateľov jeho dielo nemá také veľké rozmery, každá skladba je však do detailu prepracovaná. Považuje sa za prvého slobodného umelca, teda nekomponoval na objednávku, ale na základe svojich vnútorných motívov. Dielo:

  • symfónie: je ich 9. Najznámejšie sú 5. Osudová, 6. Pastorálna a 9. S ódou na radosť. V tejto symfónii v poslednej časti použil miešaný zbor.

  • orchestrálne predohry: Coriolan Egmont, Zrúcaniny Atén

  • klavírna sonáta: Appasionata, Patetická, Mesačného svitu

Romantizmus (r.1800 – 1890)

Názov štýlu sa odvodzuje z francúzskeho slova ,, román ,,. Označovala sa ním umelecká tvorba plná fantázie, poézie a citu. Hudba v romantizme bola na rozdiel od klasicizmu citovejšia, monumentálnejšia, až patetická. Aby mohla vyjadriť všetky nové myšlienky a pocity, znásobovala svoj zvukový objem a farebnosť ( rozšírenie orchestra ), harmonické prostriedky ( rozvoj chromatiky , bohatšie diferencovanie melódie , akordov a ich spojení ), rytmus a dĺžku skladieb .V tomto storočí, charakterizovanom bohatým duchovným životom, sa výrazne premenili aj myšlienkové zdroje hudby. Už nechcela byť len ozdobou a prinášať rozptýlenie a potešenie, do námetov čoraz častejšie prenikali aj celospoločenské, filozofické a národné myšlienky. Túžila vyjadriť názor na svet a spoločnosť nezávisle od náboženskej vierouky. Zárodky tohto úsilia sa prejavili už v Beethovenovom diele diele a pokračovali v skladbách Frederika Chopina ( Revolučná etuda ), Musorgského (opera Boris Godunov), Richarda Wagnera ( revolučný hrdina v opere Rienzi), Verdiho ä kritické črty v operách Rigoletto, Traviata) a ďalších skladateľov.

Do popredia sa dostali európske národy, ktorých kultúra dovtedy nemala významné postavenie (najmä slovanské). Oproti klasicizmu sa v hudbe zdôraznilo vyjadrovanie citov, pozitívnych aj negatívnych. Komponovali sa diela s konkrétnym obsahom, ktorý bol naznačený aj v názve skladby (napr. Berliozova Fantastická symfónia, Lisztove symfonické básne.Záujem o históriu je ďalším znakom hudby 19. storočia. Oslavovali sa tradície vlastnej

krajiny, minulosť slovanov, Germánov, hudobne sa spracúvali významné historické udalosti, povesti a legendy. Spolu so záujmom o minulosť sa venovala zvýšená pozornosť i ľudovým tradíciám. Na podnet viedenskej Spoločnosti priateľov hudby sa roku 1819 začali v českých krajoch zbierať ľudové piesne. Mnohý skladatelia prenikli do ľudovej piesne tak hlboko, že bez napodobňovania vedeli vytvoriť hudbu znejúcu v národnom duchu. Svedčí o tom tvorba M.I. Glinku, Eduarda Griega, Bedřicha Smetanu, G. Verdiho a mnohých ďalších autorov.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi slovenského romantizmu sú :

Ján Levoslav Bella (1843 – 1936).

Diela:

  • opera Kováč Wieland. Táto opera nie je prvou slov. národnou operou, pretože je napísaná pod vplyvom nemeckých vzorov.

  • symfonická báseň: Osud a ideál.

  • Kantáty: Svadba Jánošíkova a Divný zbojník. Napísal ich po návrate na Slovensko, preto majú pre vývin slovenskej národnej hudby veľký význam.

  • veľké množstvo omší duchovných skladieb, umelé piesne a úpravy slov. ľudových piesní

Mikuláš Schneider Trnavský (1881 – 1958). Dlho pôsobil v rodnej Trnave. V jeho diele dominujú duchovné skladby.

Diela:

  • opereta: Bellarosa

  • symfonická báseň: Pribinov sľub

  • duchovné skladby, zbory, umelé piesne, úpravy ľudových piesní

  • Jednotný katolícky spevník

Mikuláš Moyzes (1872 – 1944) a Viliam Figuš Bystrý (1875 – 1937) spolu s Bellom Trnavským tvoria pevnú základňu pre ďalší vývin slovenskej národnej hudby.

Hudba 20. storočia

Po romantizme nastupuje obdobie, ktoré sa súhrnne nazýva Hudba 20. storočia, treba však vedieť, že ide o súbor viacerých štýlov a ich dĺžka je maximálne niekoľko desaťročí. Jednotlivé hudobné smery mali teda veľmi krátke trvanie, napr. 10 – 20 rokov. Bolo to spôsobené zmenenou spoločenskou situáciou v celej Európe, dvoma svetovými vojnami a tiež aj tým, že hudobný vývoj sa dostal do určitej krízy. Skladatelia preto hľadali rôzne spôsoby, ako túto krízu v hudbe prekonať.

Počas života skladateľa vystrieda viacero módnych trendov , ktorým sa spravidla ak nechce byť nemoderný a preto už nemožno presne priradiť k sebe umelca a umelecký štýl, pretože autor v priebehu života často komponuje vo viacerých štýloch, ale tiež v rovnakom časovom období tvorí skladby rôzneho charakteru, podľa nálady ktoré odrážajú jeho skutočné vnútorné cítenie, alebo podľa požiadaviek zadávateľa.

Len naozaj najväčší velikáni dokázali vytvoriť nový štýl, prípadne donútiť okolie, aby počúvalo ich hudbu , namiesto toho , aby sa umelec prispôsobil požiadavkám doby. Napríklad v socialistických krajinách ak chcel umelec tvoriť , musel komponovať podľa verejného vkusu a svoje vnútorné pocity vyjadroval buď skladbami ,, do šuflíka ,, alebo zároveň komponoval pod pseudonymom. Hudbu 20. storočia delíme na viac hudobných štýlov.

 

Impresionizmus

Vplyv impresionizmu bol dôležitý pre celé 20. storočie. vzniká vo Francúzsku koncom 19.storočia. Impresia znamená nálada. Z pocitu ťažoby veľkomiest a priemyslu modernej civilizácie sa impresionisti obracajú k prírode, exotike a vzdialenému východu, okúzľujú sa tichom, kľudom a podrobne si všímajú svoje nálady a pocity. Hlavným predstaviteľom tohto obdobia je Debussy s jeho dielami Vietor na pláni, Stopy v snehu, Potopená katedrála „More“ Rozhovor vetra z morom,.. skladateľové dojmy (impresie) sú hudobne zvrátené s výrazným zameraním na farbu zvuku v harmónii i v inštrumentácii, s neurčito členenou melódiou , s uplatnením celotónovej stupnice a dizonanciou a s bohatým rozlíšením jemných dynamických a farebných odtieňov.

 

Expresionizmus

výrazné krízové situácie spoločnosti na začiatku 20. storočia, osamelosti jedinca, starostí, napätia, hrôzy a tragiky života, hroziace a prebiehajúce vojny je expresionizmus. Nevidí optimistické perspektívy , je volaním o pomoc i obžalobou sociálnej nespravodlivosti. Expresia znamená silný výraz. Expresionistické skladby charakterizujú drsné akordy, zvrásnená melodika, atonálne a polytonálne plochy a neobyčajné námety. Zakladateľský význam majú pre tento smer predvojnové diela Arnolda Schonberga. Dospel k novým prostriedkom, kvartovým akordom a k atonalite.Vymyslel tiež metódu hudobnej skladby dodekafóniu používajúcu 12 tónovú hudobnú stupnicu. Súhrn tohto nového slohu nachádzame v Schonbergovom cykle melodrámu Pierrot lunaire (1912) s drsným námetom. Text sa recituje podľa presne uvedeného rytmu. Vrcholným dielom expresionizmu je opera jeho žiaka Albana Berga -Woyzeck. Bola o útrapách vojny.

Neoklasicizmus Neoklasicizmus bol návratom k starým kompozičným technikám, takže sa využívali formy staršej hudby, nielen z obdobia klasicizmu ale i baroka . Skladatelia sa usilovali o poriadok , prehľadnosť a komunikátívnosť hudby. Minulosť však nekopírovali, využívali len jej princípy. K tomuto druhu hudby patrí napríklad Stravinského Pulcinella ( na motívy talianskej hudby 18. storočia ) a žalmová symfónia ( chorálová inšpirácia ),, Concerto grosso ( baroková forma).

Snaha o zrozumiteľnosť a prístupnosť hudby vo zvýšenej miere prejavuje v socialistických štátoch, kde záleží i na tom, aby hudba pomáhala rozvíjať socialistické uvedomenie. Mnoho socialistických skladateľov a politikov sa zaoberá otázkou, akú hudbu treba skladať. Mnohým skladateľom dá veľkú prácu aby napísali akúkoľvek melódiu. O to ťahšie je napísať melódiu pred ktorú sú postavené určité úlohy a to isté platí aj pre techniku rukopisu a spôsobu práce ktorá musí byť jasná a prostá. Prostota musí byť nová nie stará. Nie je tak jednoduché nájsť pre túto hudbu vhodnú reč. Musí byť predovšetkým melodická a melódia popritom prostá zrozumiteľná, nesmie sa však zamieňať za popevok alebo triviálny obrad. Nejeden skladateľ tohto obdobia stojí mimo jednotlivé štýly aj keď vo svojej tvorbe reaguje na všetky podnety doby. Mnohý z nich využívajú ľudovú hudbu a študujú ju.

 

Dodekafónia

Je nový ucelenýspôsob organizácie hudobného materiálu čo tvorí dvanásťtónová kompozičná technika. Základ hudby dovtedy tvorilo sedem tónov tak v melódii ako aj v akordoch vznikal jasný pocit tóniny. Dodekafónia odstránila podriadenosť vedľajších tónov a všetkých dvanásť poltónov v rozsahu oktávy prehlásila za rovnocenné. Pôvodca tejto techniky Arnold Schonberg sa usiloval vniesť do hudby nový poriadok.Záležalo na vynachádzavosti skladateľa ako dokázal uplatniť svoju fantáziu v rámci nového poriadku. Pozornosť vzbudila Bergova opera Woyzeck a taktiež jeho kvarteto lyrická suita.

Štvrťtónová a šestinotónová hudba

Je ďalší nový spôsob organizácie hudobného materiálu. Ide o uplatnenie intervalov v hudbe ktoré sú menšienež poltón. Základom tohto systému je temperované ladenie. Ferrucio Busoni uvažoval o jej perspektýve ale prakticky ju rozpracoval český skladateľ Alois Hába ktorý tento smer vyučoval na pražskom konzervatóriu. Spolu zo svojimi žiakmi napísali celú radu skladieb zvlášť k tomuto účelu. Najznámejšia opera ktorú pán Alois Hába skomponoval je štvrťtónová opera Matka.

 

Neoprivitizmus

Vyjadruje úsilie o návrat k jednoduchej melódii, výraznému rytmu a zjednodušenú harmóniu. Začiatok tohto smeru spustil Igor Stravinskij – Svätenia jari. Tento smer zaujal viacerých skladateľov ako napríklad Béla Bartóka v klavírno diele Allegro barbaro, taktiež aj nemeckého skladateľa Carla Orffa v kantáte Carmina burana.

Aleatorika

Je spôsob náhodne vytvorených skladieb, ktoré sa tiež reprodukujú. Interprét môže hrať naznačené myšlienky v náhodnom poradí v akomkoľvek tempe. Túto metódu uplatňuje vo svojich skladbách Karlheinz Stockhausen.

 

Neofolklorizmus

Tvorivý proces v ľudovej hudbe sa zväčša považoval a často sa aj dnes považuje za kolektívny. Vývoj hudobnej zložky ľudového umenia je najpozvolnejší a najpomalší. Ľudové hudobné štýly sa nemenia po niekoľko desaťročí, ale pravdou je že čím sú novšie hudobné štýly, tým je doba ich vývoja kratšia. Ako v umelej hudbe rozoznávame rôzne druhy štýlov, tak aj ľudová hudba pozná viaceré druhy. Najširšou kategóriou ľudovej hudby je národný štýl ktorý vytvára jednotu národného štýlu. V rámci celonárodného štýlu rozoznávame užšie teritoriálne štýly a to oblastné, krajové, miestne, individuálne. Pri skúmaní slovenskej ľudovej hudby v najstarších fázach pôjde o skúmanie hudby slovanských kmeňov, usídlených na našom území od 5.-6. storočia. Prvé správy o slovenskej ľudovej hudbe sa zmieňujú o slovanských ľudových hudobníkoch – igricoch. O ich existencii svedčia predovšetkým uhorské, cirkevné historické pramene 12. - 18. storočia, z ktorých sa dozvedáme prenasledovaní ľudových hudobníkov vtedajšou cirkevnou a svetskou vrchnosťou. Slovenská ľudová hudba prešla tromi veľkými hudobno štýlovými epochami – stará roľnícka kultúra , pastiersko-valaská kultúra, nová hudobná kultúra. Slovenská inštrumentálna hudba zahŕňa bohaté formy prejavov od jednoduchej sólovej hry až po kolektívnu súhru viacerých hudobných nástrojov. Do neofolklorizmu zaraďujeme niektoré diela Bélu Bartóka a Sergeja Prokofjeva.)

 

Jazz

Vznikol na prelome 19. - 20. storočia v USA a rozšíril sa po celom svete. Jazzová hudba sa vyznačuje osobitým rytmom, zvláštneho tvorenia tónu na niektorých hudobných nástrojoch a improvizáciou. Džez sa stal novým výrazným a výnimočným hudobným prejavom ktorý si do dnešnej doby zachováva svoju pestrosť. V druhej polovici 20. storočia si džez zachováva stále svoju pestrosť a naďalej sa rozvíja. Do džezu prenikla vlna bopu, v päťdesiatich rokoch sa zjavil cool jazz (chladný jazz) v ktorom spontánnosť ustúpila do pozadia od ktorého sa rozvinul free jazz ( voľný džez) ktorý bol citovo bezprostredný. V každej krajine získaval iné dimenzie a rozsah . Niekedy sa džez zmiešaval z modernou populárnou hudbou najmä s vplyvom rocku ktorý už dlhší čas formuje prejavy populárnej hudby , vedie k rytmickej jednoduchosti, vypätej zvukovosti a extrémnym výrazovým kreáciám spevákov.

Rocková hudba vznikla v päťdesiatich rokoch a jeden jej druh sa nazýva beatova hudba

( big beat – veľký úder )Prvá polovica 20.storočia sa vyznačuje i predzvesťami niektorých postupov hudby nasledujúceho obdobia ako napríklad elektronická hudba. V roku 1913 propagoval Luigi Russolo tzv. umenie hluku ktorú tiež toho roku predstavil na koncerte v Miláne. Uskutočnil ju na zvlášť konštruovaných hlukových nástrojoch : thermenovox, trautonium, Martenotové vlny. Neskôr zapadli, pretože sa dajú nahradiť novšími nástrojmi.

Do hudobného života prvej polovice 20.storočia prenikli črty kapitalistického podnikania. Organizovania koncertov sa ujali agentúry zastupujúce vynikajúcich umelcov , skladateľské práva začali hájiť ochranné autorské zväzy. Podobne ako v minulom storočí opäť rástol kult hviezd. Žiaľ bohatú, iskrivú, zadumanú i úsmevnú hudbu Európy zmrazila svojou hrôzou druhá svetová vojna...Po druhej svetovej vojne sa skladatelia usilujú o hudbu zrozumiteľnú a blízku širokým vrstvám poslucháčov. Niektoré kompozičné princípy, prepracované v prvej polovici 20 storočia sa novo rozvíjajú a nachádzajú širšie uplatnenie.

Hudba podobne ako v prvej polovici 20. storočia predstavuje množstvo vzájomne sa prekrývajúcich štýlov a techník. Existujú všetky predchádzajúce metódy,ale čoraz výraznejšie sa formuje oblasť nových kompozičných spôsobov, takzvaná hudba súčasná - nová hudba.

 

Nová hudba

Súčasná i najnovšia hudba je dnes bežne dostupná na gramofónových platniach, CD nosičoch a internete. Jej otázkami sa zaoberajú hudobné časopisy, knihy, rôzne internetové stránky. Do oblasti takzvanej Novej hudby patrí v súčastnosti celá škála tvorivých metód. Výraznou novinkou sa stala elektroakustická hudba.

Komponovanie elektronickej hudby je hľadanie a výber zvukov, ich úprava zmiešavanie mixáž a záznam. Pomocou rôznych prístrojov počítačov môžeme zvuky upravovať, spomaľovať, zrýchľovať, prerušovať a taktiež môžeme meniť farbu, výšku , dynamiku atď. Výsledok býva rôznorodý. Elektroakustická hudba predstavuje teda celkom nový druh tvorby.Veľkú obľubu si získal v tomto období muzikál. Muzikál vznikol v USA. Jeho tvorcovia vychádzajú z modernej populárnej hudby, kombinuje sa v ňom spev, tanec a hovorové slovo.Ako prvý muzikál je označovaný Show boat ( Loď komediantov) v roku 2927. Hudobný výraz muzikálov bol ovplyvňovaný klasickou hudbou, jazzom, rockom, pop music. Najznámejšími dielami sú West Side Story, ( Príbeh zo západnej štvrte, 1957) od Leonarda Bernsteina , Jesus Christ Superstar od Andrew Loyd Webera..

 

 Hudobný život má dôležité zázemie v školstve v odbornom aj všeobecnom takmer v každej civilizovanej krajine je hudba zahrnutá do povinnej výučby a takisto skladatelia nášho storočia tvoria stovky inštruktívnych skladieb ( na štúdium hudby) a pre deti detské opery , zbory a piesne. Vzrástol počet hudobných inštitúcií a rôzne hudobné súťaže kde sa môžu hudobníci porovnávať zo svojimi zdatnosťami či už v hre na sólový hudobný nástroj, alebo z viacerými členmi v orchestrálnej podobe, alebo v podobe hudobných skupín – kapiel.

Hudba má veľký význam v spoločnosti či už si to uvedomujeme alebo nie. Nesie zo sebou veľa myšlienok a odkazov z minulosti, či už ďalekej alebo blízkej zanecháva stopy z aktuálnej spoločenskej situácie ktoré budú putovať pre ďalšie generácie ľudí.

Hudba má krásnu vlastnosť a tou je prebúdzanie citov človeka. V dnešnej uponáhľanej dobe kedy sa citlivosť človeka akoby pomaly vytrácala má hudba veľkú zásluhu na tom že nás osviežuje a dodáva nám optimizmus do života. Hudba má vplyv naozaj vo veľkej miere na našu náladu a tým pádom aj na naše zdravie. Na záver mi ostáva už len sa zamyslieť a položiť si otázku nad budúcnosťou a hudbou...kto vie aký význam,vplyv a postavenie bude mať hudba pre spoločnosť v budúcnosti. To nevie nikto, ale jedno však určite viem že zasiate zrnko stromu života hudby je zasadené z naozaj zo silnými a zdravými koreňmi ktoré len tak neodumrú a je na nás ako tento strom budeme naďalej polievať pretože je jasné že také ovocie nám aj prinesie.

 

                                                                                                         

                                                                                                                           

                                                                                           

 

Použitá literatúra :

Jana Lengová : Národné individuálne a univerzálne prvky v hudbe

Luděk Zenkl : ABC hudební nauky

Zdeněk Hula : Brána Hudby

Alica ELSCHEKOVÁ – Oskár Elschek: Úvod do štúdia slovenskej ľudovej hudby

Jiří Pilka – Zaostrené na hudbu

Erich Mistrík : Kultúra a multikultúrna výchova

Naďa Hrčková : Dejiny hudby