Stupnice

 

Stupnica je rad tónov stúpajúcich alebo klesajúcich tónov od daného tónu k oktáve, usporiadaný podľa určitého pravidla. Podľa výškových vzdialeností ( intervalov) medzi tónmi jednotlivých radov rozdeľujeme stupnice do týchto stupníc:

  • Diatonické – tvorý ich rad celých tónov a poltónov. Podľa spôsobu ich usporiadania delíme tieto stupnice na durové, molové, cirkrvné (stredoveké)

  • Celotónové – medzi všetkými stupňami sú celotónové vzdialenosti

  • Chromatické – medzi všetkými stupňami sú poltónové vzdialenosti

  • Ostatné (zvláštne, exotické) – obsahujú aj väčšie vzdialenosti ako celý tón, t.j. 1 ½ tónové

    V každom stupnicovom rade je zachovaná oktáva bez ohľadu na počet tónov určitej stupnice. Tónina je usporiadanie tónov stupnice do melódie. Pieseň, skladba je napísaná v určitej tónine, a nie v stupnici. Tóninu i stupnicu označujeme menom základného tónu s prívlastkom ( dur, mol...), ktorý presne určuje usporiadanie celých tónov a poltónov.

    Stupnica je rad stúpajúcich alebo klesajúcich tónov, tónina je súhrn tónov určitej stupnice.

    Diatonické stupnice

    Za základnú durovú stupnicu považujeme rad siedmich pôvodnych tónov v rámci oktávy, teda C D E F G A H C. Poltónové vzdialenosti sú 3.-4. a 7.-8. stupňom. Ostatné vzdialenosti sú celotónové.

    Štruktúru durových stupníc teda tvorí rad celých tónov a poltónov v tomto poradí:

    1 – 1 – ½ – 1 – 1 – 1 – ½

    Keď tento rad rozdelíme na dve zhodné polovice, vzniknú dva štvortónové úseky, tzv tetrachordy ktoré majú rovnakú štruktúru : 1 – 1 – ½. Medzi nimi je je celotónová vzdialenosť tzv. cezúra.

    Jednotlivé tóny stupnice nazývame stupňami. Označujeme ich arabskými číslicami, solmizačnými slabikami alebo hudobnou abecedou. Prvý stupeň – základný tón stupnice nazývame tonikou.

    Tvorenie durových stupníc:

    Durové stupnice môžeme tvoriť dvojakým spôsobom:

    a)- podľa schémy na ktoromkoľvek tóne ( 1 – 1 – ½ – 1 – 1 – 1 – ½ ). Napr. od tónu e1 alebo es1....

    b)- doplnením jednotlivých tetrachordov do oktáv tak, že jeden tón zmeníme, aby sa štruktúra stupnice nenarušila. Každý tetrachord v podstate tvorí polovicu stupnice.

    Doplnením druhého tetrachordu do oktávy utvoríme rad novej stupnice (Gdur), musíme však premiestniť poltón zvýšením tónu f na fis aby sme dostali požadovanú vzdialenosť medzi 7-8 stupňom. Zvýšenie vyjadríme krížikom pred notou f.

    Doplnením prvého tetrachordu do oktávy ( ale smerom nadol) utvoríme rad novej stupnice (F dur), v ktorej musíme premiestniť poltón znížením tónu h na bé, aby sme dosiahli požadovanú vzdialenosť medzi 3. a 4. stupňom. Zníženie vyjadríme znakom b pred notou h. Tento znížený tón sa stáva základným tónom ďalšej stupnice ( B dur). Takže novú stupnicu s „b“ budeme tvoriť do 4. stupňa predchádzajúcej stupnice znížením 4. stupňa.

    Všetky durové stupnice podľa toho ako vznikajú a podĺa typu predznamenania ( od 0 do 12 krížikov a od 0 do 12 b) sú rozdelené do tzv: kvintového a kvartového kruhu.

    Durové stupnice označujeme písmenami veľkej abecedy a predznamenanie píšeme v presnom poradí za kľúčom. Pre prax je dôležité ovládať poradie stupníc, ich predznamenanie, poradie posuviek v každej stupnici a správny zápis v oboch kľúčoch.