Klasicizmus
Začína 1730- 40 a končí 1827 úmrtím L. v. Beethovena. V tomto období bol veľký vedecký rozmach, nové poznania, myslenie, myšlienky osvietenstva a racionalizmu. Vznikla aj prvá encyklopédia – vysvetľovala všetko, založená na rozume a vedeckej báze. Klasicistické ideály: vyrovnanosť, jednoduchosť, každý prvok má mať význam, zdôrazňuje sa láska, sloboda, láska k prírode. Estetické ideály: jasnosť, presnosť, prehľadnosť, pravidelnosť, rešpektovanie zákonitostí a pravidiel, zdôrazňovanie morálnych hodnôt.
V porovnaní s barokovou hudbou je to hudba jednoduchšia a nadľahčenejšia, snažia sa o max. dokonalosť v jednoduchosti, využíva sa princíp kontrastu, skladatelia boli najprv v službách cirkvi, až neskôr sa osamostatnili a začali tvoriť ako slobodní umelci. Skladatelia boli i v službách pánov, osamostatniť sa podarilo až Beethovenovi. Obľúbené bolo domáce muzicírovanie – rozšírený hudobný amaterizmus. Hrávalo sa v palácoch, pre nejaké sviatky pánov, verejné koncerty, opery pre uzavretú i verejnú spoločnosť.
2 vývojové obdobia: raná fáza, vrcholná fáza.
V porovnaní s barokovou hudbou je to hudba jednoduchšia a nadľahčenejšia, snažia sa o max. dokonalosť v jednoduchosti, využíva sa princíp kontrastu, skladatelia boli najprv v službách cirkvi, až neskôr sa osamostatnili a začali tvoriť ako slobodní umelci. Skladatelia boli i v službách pánov, osamostatniť sa podarilo až Beethovenovi. Obľúbené bolo domáce muzicírovanie – rozšírený hudobný amaterizmus. Hrávalo sa v palácoch, pre nejaké sviatky pánov, verejné koncerty, opery pre uzavretú i verejnú spoločnosť.
Zmeny v spôsobe komponovania:
1.princíp jednoty a kontrastu
2.princíp pravidelnej (periodickej) taktovej stavby
Píše sa hudba hlavne inštrumentálna, vokálna, vokálno-inštrumentálna. Melodika je spevná, prehľadná, diatonická, niekedy pod vplyvom ľudovej hudby, využívala melodické ozdoby – obľúbené tzv. manheimské vzdychy, bola tvorená zväčša z rozkladov akordov, stupnicových behov. Rytmika je pravidelne členená, prehľadná . Téma prevažuje pravidelná taktová stavba, zreteľne ukončená, schopná tematickej a motivickej práce, princíp kontrastu. V akordike prevládajú diatonické akordy, dur a mol trojzvuky a D7, založená na terciovej stavbe akordov.
Faktúra – homofónia, vzťah melodiky a harmónie – nedeliteľné zložky, jedna zložka v prevahe, homofónia – 1 hlas melodická prevaha + harmonická výplň; polyfónia – súčasne viaceré samostatné melódie.
Harmónia – T-S-D-T, menšie používanie mimotonálnych a alterovaných akordov, modulácie do blízkych tónin so skorým návratom..
Polyfónia - zatlačená do pozadia, iba ako pomocná zložka, osobitnú úlohu má až u Beethovena.
Inštrumentácia – symfonický orchester :
Malý klasický orchester (30, 40 členov) – sláčikové kvinteto (1.2 husle, viola , čelo, basa), 2 flauty, 2 hoboje, 2 fagoty, 2 klarinety, niekedy ich mohli nahradiť 2 lesné rohy, 2 trúbky ; +1 pár tympanov ; môže byť aj menší zbor.
Veľký klasický – beethovenovský orchester (nasrupuje až od Beethovena) – sláčikové kvinteto, všetky drevá po dvoch, výnimočnš pikola, kontrafagot ; plechy – 4 lesné rohy, 2 trúbky, 3 pozauny. Bicie: tympany, činely, triangel, veľký bubon. Dychy sú všeobecne chápané ako zdôrazňovanie melódie, podpora slákov – vyššie dychy, hlavne ako harmonická výplň – držané tóny, i sóla.
V klasicizme sa ustálili sonátová forma a sonátový cyklus.
Sonátová forma: využíva princíp jednoty a kontrastu, je typická pre klasicizmus. Delí sa ma diely : expozícia – nástolia sa témy
Rozvedenie - rozvedenie, spracúvanie nejakej myšlienky
Repríza – opakujú sa témy z prvej časti + ostatných v základnej tónine. 2 kontrastné myšlienky.
SF : sa často používala ako predohra, vždy bola prvá časť symfónie, sólového koncertu v sonátovej forme. Mohla byť použitá aj v druhej časti v pomalej, i v záverečnej – finálnej časti. V sonátovej forme je 1. časť spracovaná v 3 základných dieloch.
Používala sa rondová i variačná forma, 3- dielna zložená forma – da capo, v rámci foriem sa používa forma sonátového i suitového cyklu. – veľmi preferovaná.
Forma sonátového cyklu : cyklické dielo o viacerých častiach. Vybudovaný na kontrste, prenikol takmer do celej inštrum. tvorby, základný rozdiel je v obsadení (klavírna, husľová sonáta, symfónia....) Na začiatku sa tvorili 3 – časťové cykly, neskôr nadobudol 4 časti.
1. sonátová forma (rýchla – Sonátové Allegro) (v zátvorke ak má 3 časti)
2. pomalá, veľká alebo malá piesňová forma, variačná, rondová forma. (andante, adagio)
3. tanečná, menuet, neskôr scherzo, spravidla v zloženej piesňovej forme (finálna, rýchla)
4. rondová, sonátová forma. – finálna rýchla.
4 časti sonátového cyklu sú použité i v symfóniách, sláčikových triách, kvartetách, v sonáte........skoro vo všetkých inštrum.dielach; 3 časti iba v každom sólovom koncerte .
Forma sonátového cyklu :
1. sonátová forma
2. Piesňová, malý typ ronda, variačná alebo sonátová forma
3. Da capo forma (zložená 3 – dielna)
4. Rondová forma (vyšší typ), sonátová forma – finálna.
Tvorí sa: sonáty, symfónie, sólové koncerty, sláčikové kvartetá, klavírne sonáty, objavuje sa aj violončelová sonáta ( klavír + čelo), klavírne trio (čelo, basa, klavír), sonatína (menšia technicky a výrazovo sonáta), symfonietta (väčšia sonáta, náročnejšia).
Opery - vážna a komická, singspiel.
Staršia viedenská škola : Georg Matthias Monn (tvoril sonátový cyklus v aplikácii so symfóniou. Používa 4 časťový sonátový cyklus v symfóniách.
- Georg Christoph Wagenseil (tvoril opery, divertimentá, symfónie, koncerty)
- Carl Ditters von Dittersdorf (vytváral osobitý význam sláčikového kvarteta)
- Synovia J.S. Bacha: Carl Philipp Emanuel Bach (Berlínsky Bach ;klavírne sonáty, používa ja sonátovú formu – prechod čembala na klavírnu techniku. Je dôstojným predchodcom Beethovenových klav.sonát po výrazovej stránke., Johann Christian Bach - Milánsky, Londýnsky Bach ; píše hlavne inštrum.tvorbu, najmenší vplyv svojho otca, odmieta kontrapunkt, vplyv na W.A. Mozarta. Česká emigrácia : v Nemecku : František Benda ( huslista, skladateľ, koncerty, sonáty..)
- Jiří Antonín Benda (brat, píše inštrum.tvorbu i melodrámy : Ariadna, Médea, i on mal vplyv na Mozarta.) Ján Jiří Benda (brat).
- V Taliansku : Josef Mysliveček
- Vo Francúzsku : Antonín Rejcha (profesor na parížskom konzervatóriu), Ján Krumpholc, Ján Štich-Punto.
- Vo Viedni : Ján Křtitěl Vaňhal, František Kramář, Leopold Antonín Koželuh, Ján Václav Picho.
- V Londýne : Ján Ladislav Dusík (pianista, určil spôsob sedenia za klavírom....ako dnes)
- Berlínska škola : podieľala sa na vývoji raného klasicizmu: Carl Philip Emanuel Bach.
Mannheimská škola
Dôležitá interpretačná a kompozičná škola. Využívali hlavne durové tóniny, uprednostňovali homofóniu, používali spevnú melodiku pod vplyvom ľudovej hudby, kládli dôraz na prepracovanú agogiku – tempový priebeh skladby, dôraz i na dynamické prepracovanie. Prínos : dynamické značky sa začali zapisovať do nôt – zaviedol Stamic, Používajú cresc. a decresc. na veľkých plochách. Hlboké sláky sa zapájajú do motivicko- tematickej práce a tak sa škola podieľa na zrušení bassa continua, Vytvorenie malého klasického orchestra, Stamic sa podieľal na tom, aby sa do orchestra dostal klarinet. Skladatelia tejto školy s obľubou používali melodické ozdoby, tvorili sonátové formy – zvírazňovali kontrastnosť medzi hlavnou a vedľajšou myšlienkou. Vytvárali aj sonátový cyklus : Karel Stamic : Jarná symfónia : Sonátové Allegro, Andante, Menuett, Finále. S obľubou sa komponovala koncertantná symfónia na spôsob concerta grossa – orchester a sólisti. Tvorili sa inštrum.diela i vokálne. Charakteristické ne nich boli manheimské vzdychy - úseky zo stupnice – sekundové prieťahy.
Opera
Tvorila sa vážna, komická, singspiel s uzavretými hud.číslami. Buffa v klasicizme potláča kult árií, využíva ensamble, finálna záverečná časť – dramatičnosť, konečnosť celej opery. V Neapole bol potlačený recitativ, zavádza sa recitativ secco. Skladatelia komickej opery: Baltasare Galupi , Domenico Cimarosa, Nicolo Piccini, Giovanni Paisielo, Jean Jacques Rausseau, Piere Alexandre Monsigni, André Ernest Modest Grétny, Francois Joseph Gossec ; Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart – Skladatelia singspielu.
CHRISTOPH WILLIBALD GLUCK
Narodil sa blízko českých hraníc v Nemecku, študoval hudbu v Taliansku, stal sa úspešným skladateľom koncertantného typu opery s uzavretými hud.číslami. Ako 50 ročný začal spolupracovať s libretistom Ranierom de Calzabigim a uskutočnil opernú reformu. Skomponoval 3 reformné diela pre Viedeň a 3 pre Paríž. Ťažko svoj reformu presadzoval, vytvoril typ klasickej vážnej opery.
Tvorba : opery pre Viedeň : Orfeus a Euridika, Alceste, Paris a Helena
Opery pre Paríž : Ifigénia v Aulide, Ifigénia v Tauride, Armida
Jeho operná reforma je reakciou na nedostatky vážnej opery 18.stor. Zdôrazňoval v nej dramatickú zložku – všetko v službách textu a dramatičnosti. Nič samoúčelné. Opera opäť ako dramatické dielo. Libreto je na najvyššej úrovni – drama per musica. Nadväzuje naňho Richard Wagner v 2. opernej reforme.
Reforma:
1.dramatičnosť libreta
2.po dramatickej a výrazovej pravdivosti
3.zavádza mohutné a účinné zbory
4.zavádza accompagnato, obmedzuje recitatico secco
5.uplatňuje i menšie sólistické útvary popri áriách
6.spája accompagnato s áriou – zvýšená piesňovým útvarom, hudba má vyjadrovať text – umelecká pravdivosť.7.spája recitatívy a árie do väčších výstupov
7.spája recitatívy a árie do väčších výstupov
používa aj balety, dáva prednosť
Joseph Haydn
(* 31. marec 1732, Rohrau, Rakúsko – † 31. máj 1809, Viedeň)
Pochádzal z Rakúska, bol spevák v chlapčenskom zbore vo Viedni. Keď začal mutovať odišiel zo zboru a pracoval ako hudobník do tanca. Neskôr sa stal kapelníkom u českého grófa Morzina v Lukavici pri Plzni. Kapela sa rozpadla – prešiel so služieb grófskej rodiny Esterházyovcov – zotrval tam takmer 30 rokov. Navštívil niekoľkokrát i Bratislavu, kde vystupoval ako dirigent. Bol to skladateľ vrcholného klasicizmu, predstaviteľ viedenskej školy s Mozartom a Beethovenom. Ťažisko tvorby spočíva v symfonickej a komornej tvorbe. Dostal doktorát z oxfordskej univerzity. Bol veľmi uznávaný a veľký vtipkár. Znaky jeho hudby : hĺbka a rozmanitosť obsahu, jednoduchosť, jemná harmónia, formová dokonalosť a vyváženosť. Vďaka nemu sa stalo rozvedenie najdôležitejším dielom sonátovej formy. Oslobodil sláčikové kvarteto z vplyvu salónnej hudby a vytvoril z neho najdôležitejší druh klasickej komornej hudby. Tvorba: 100 symfónií (104), 1. symfónia je Lukavická symfónia, 6. sta Ráno, 7. poludnie, 8. večer, fis mol Rozlúčková symfónia, Mária Terézia C dur, Poľovačka, Cyklus 6. Parížskych symfónií (medveď, sliepka, Kráľovná (názvy si nazvali podľa dojmu z hudby, nie Haydn)), 92 č. G dur Oxfordská symfónia, 12 londýnskych symfónií, 93 – 104 symfónie – poradové čísla, 94. G dur s úderom na tympany, 100 (stá) G dur vojenská, 103 – ES dur s vírením tympanov, 104 – D dur Londýnska.
Jeho symfónie majú 4 časťový sonátový cyklus, často majú označenie podľa koho a čoho nesú meno. Majú pomalý úvod – charakteristická črta vrcholných symfónií. (Monn zavádza pomalý úvod). 83 sláčikových kvartét - 6 Ruských kvartét, 6 slnečných kvartét (vtáčí kvartet, škovránčí, cisársky, jazdecký.....) Majú častokrát až 5 častí, využívali 2 menuetty, neboli ustálené nástroje, Haydn ustálil 1.,2., husle, violu, čelo, basu.Je zakladateľ sláčikového kvarteta, aplikoval doň formu sonátového cyklu, vytvoril tým najdokonalejší typ komornej hudby. Sláčikové kvartetá dával z pravidla po šiestich do zbierky. Ich tvorbe sa venoval 50 rokov. Skladal i klavírne triá, vyše 100 baritónových trií, ruské kvartetá.
Sólové koncerty : 50, klavír, organ, violončelo, basa, husľové (9), hoboj, flauta, lesný roh, trúbka.
Omše : 15 omší pre grófku Esterházyovú
Opery: 24 javiskových diel, Orfeus a Euridika, Lekárnik (buffa), Odmenená vernosť ako dráma Qiukoso. Polovážna : Nečakané stratnutie ; Seria : Armida, Orfeus a Euridika, Orlando Palatino (hrdinská komédia), Svet na mesiaci, Skutočná vytrvalosť.
Wolfgang Amadeus Mozart
Narodil sa v Salzburgu, otec ho učil hrať na husiach a klavíri. Zomrel ako 35- ročný. Napísal vyše 600 diel, ktoré sú spísané a zoradené vďaka Ludwigovi Kochelovi. Píše opery, symfónie, koncerty, sonáty, omše, requiem, serenády, sláč. kvartetá, tance, samostatné zbory, piesne, árie, kantáty.
TVORBA:
Opery: Únos zo Serailu – 1. skutočný singspiel (šľachtičná Konstance, snúbenec Belmonte, sluha Pedrillo, komorná Blonde; Turecko, 3 dejstvá).
Figarova svadba – buffa (dielo totožné z Barbierom zo Sevilly; gróf Almaviva, manželka, sluha Figaro a slúžka Zuzanka.)
Don Giovanni (Don Juan) – prvky všetkých opier (Leporello – jeho sluha, Elvíra jeho manželka, Dona Anna- milenka). – opera všetkých opier!!!!
Čarovná flauta – singspiel (princ Tamino, Sorastro – kňaz v Egypte, princezná Tamína).
Opery majú naivný dej, ale zato geniálnu hudbu. Predtým bývali v buffe herci, ktorí pôsobili ako bábky – bez citu. U Mozarta sú to skutoční, citliví ľudia. V jeho operách dominujú bohatá melodičnosť a geniálna kresba charakterov. Dramatizmus stvárňuje aj orchester.Napísal 24 javiskových diel : Predstieraná obmedzenosť, Záhradníčka z lásky, Kráľ pastierom, Bastien a Bastienka, Idomeneo (séria), Korunovácia Tita, Divadeľný riaditeľ (singspiel), Cosi fan tutte (buffa).
Symfónie : 54, začal s ich tvorbou keď mal 8 rokov, ako 12 ročný písal opery.
D – dur Parížska
2 Salzburgské symfónie B-dur, C – dur
Hafnnerova symf.
Linecká symf. C – dur
Pražská symf. (má len 3 časti)
Symf. Es – dur, g-mol (Veľká), C –dur (Jupiterská).
Píše divertimentá a serenády : Malá nočná hudba (má formu sonát.cyklu), Hafnnerova serenáda D – dur (suitový cyklus , 8 častí).
Koncertantná literatúra: koncert pre klavír a orchester (26),
1 koncert pre 2 klavíre, 1 koncert pre 3 klavíre, 7 koncertov pre husle a orchester,
3 koncerty pre flautu a orchester, 1 koncert pre hoboj a orch., 1 pre klarinet a orch.,
3 pre lesný roh a orch., dvojkoncert pre harfu a flautu, 1 koncert pre 2 husel a orch., 2 koncertatné symfónie.
V sólovom koncerte u Mozarta neskôr najmä v jeho posledných vrcholných dielach nastáva k zmene klavírneho konecert, kde sa sólista a orchester stávajú rovnocenný.-----symfonizmus.
Jeho sólové koncerty majú: 1. časť. Sonátová forma, 2. piesňová, 3. Rondo.
Requiem d mol – zádušná omša
Korunovačná omša C dur – dielo písané na objednávku, má 8 častí, dokončil iba prvé 2. Z tretej časti napísal iba 8 taktov – potom zomrel. 4.- 7. časť – napísaná podľa pokynov Sismayera (Mozartov žiak), 8. časť – zobral si vzor z dokončených Mozartových 2 častí., lebo už nemal pokyny. Veľmi tragické, akoby ho zložil Mozart sám pre seba. Používa sa v ňom aj kontrapunkt – polyfónne spracovanie.
Ludwig van Beethoven
Nemecký skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu, bol novátor, individualista hud.reči v obsahu i forme, programový skladateľ. Narodil sa v Bone, pochádzal z hudobníckej rodiny, nemal šťastné detstvo. Začínal hrať v kapele, študoval u Haydna, stal sa slobodným umelcom. Nemal ani 30 rokov keď ohluchol, so svojimi žiakmi si viedol konverzačné zošitky. Stránil sa ľudí a nedbal o svoj zovňajšok. Vo svojich dielach presadzuje prvky francúzskej revolúcie – sloboda – rovnosť – bratstvo. Obdivoval Napoleona. Veľmi rýchlo sa zaľúbil do svojich žiačok a venoval im diela. Kládol veľký dôraz na prepracovanie, premyslené a dôkladné. Bol to skladateľ najmä symfónií, koncertov, sonát, sláč. kvartét, predohier, opier, omše..
Symfónie:
-klasické (znaky klasicizmu) : 1. C – dur, 2. D-dur, 4. B-dur, 7. A – dur, 8. F – dur
všetky okrem 8. majú pomalý úvod.
-romantické prvky : 3. Es – dur Eroika, 5. c-mol Osudová, 6. F-dur Pastorálna, 9. d-mol s ódou na radosť. (od 3. symf. Nastupuje veľký orchester.)
Napísal 9 symfónií, 10.-tu nedokončil. Skladatelia po ňom sa báli prekročiť magické číslo 9.
6.-sta má 5 častí, najbližšie k programovosti, má zvukomalebné, ilustratívne prvky : 2. scéna pri potoku, 4. búrka.. Ludwig dáva často mimohudobné názvy dielam. 9. symfónia – v poslednej 4.-tej časti má zbor – zhudobnená óda na radosť od Shillera. Pracuje so 4 –časťovým sonátovým cyklom: 1. sonát.forma, 2. pomalá, Adagio, Andante, 3. Menuett, Scherzo (žart, u Beethovena má skôr démonické prvky), 4. finále radostné, víťazné.1. a 2.symfónia nemá scherzo, ostatné majú, v 8. symf.použil namiesto scherzza menuett. 1. a 2. – používa klasický, malý orchester, od 3. veľký- Beethovenovský. U Beethovena dostáva veľký vplyv kontrapunkt a jeho zložky.
Opera : Fidélio- jediná opera, má 2 dejstvá a prvky singspielu, je to typ revolučnej opery a má 4 predohry Leonóra 1, 2, 3, a Fidelio. Dosiahol typ koncertantnej predohry.
Koncertantná literatúra:
Koncert pre klavír (5) (C, B, c, G, ES – cisársky), koncert pre husle D-dur, trojkoncert pre husle violončelo a klavír. V každom jeho koncerte sa uplatňuje symfonizmus – rovnocenný dialóg medzi orchestrom a sólistom.
Sláčikové kvartetá: (16) mimoriadne vysoko hodnotené, používa techniku kontrapunktu.
Sonátová tvorba: majú od 2- 7 častí, sú to najmä klavírne sonáty: (32), Sonáta mesačného svitu Cis mol, Valštejská sonáta C-dur, Patetická sonáta c-mol, Apasionáta f-mol, 10 sonát pre husle a klavír – Jarná, Kreutserová A-dur, F-dur, 5 sonát pre violončelo a klavír, 1 pre flautu a klavír, 1 pre lesný roh a klavír.
Beethoven veľmi rád používal synkópy, vypisoval kadencie, , kontrasty na malých plochách, polyfonické prvky, mimohudobné názvy a veľký orchester.
Duchovná tvorba: oratórium : Kristus na hore Oliveckej
Omša: Missa Solemnis.
Vrcholný klasici : Antonio Salieri, Carl Czerny, Ján Nepomuk Hummel, Antonín Reicha, Muzio Clementi, Ján Ladislav Dusík, František Xaver Dušek, František Xaver Brixi, Ján Hugo Voříšek.
Slovenský klasicizmus
Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela)
Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých.
Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.
Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela.
Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča.
Jozef Chudý u Erdédyho
Ján Batka – mestský archivár
Heinrich Clein, František Riegler
Ján Nepumuk Hummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, klavírne diela, Rondá.
V Trnave pôsobilo Collegium Musicum:
Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn.
Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Jančík, Ľudovít Skalník.
Johann Matthias Sperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, napísal 32 symfónií.
