Vznik hudby vysvetľuje niekoľko teórií : dar od bohov (božsko-posvätný pôvod v mýtoch mnohých národov, súčasť kultu - komunikačný kanál medzi pozemským a nadpozemským), zo zvukových prejavov zvierat (teória Charlesa Darwina), rytmický tep srdca, komunikácia a s ňou súvisiace napodobňovanie reči (teóriu rozvinul Herder), vznik pri práci, z citoslovci (teória Stumpf) a iné. Výskum založený na etnomuzikológii spočíva v komparácii pravekej hudby s hudbou primitívnych národov a etnických skupín, najmä v Afrike a Ázii. Za najstarší prejav hudby sa považuje ľudský hlas a po ňom rytmické nástroje. V pravekej hudbe bol jednotlivec tvorcom aj recipientom. Teórie hovoria, že hudba mala najmä rituálny charakter, priamo súvisiaci so socializáciou a náboženským kultom. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili hrkálky, rohy, bezdierové a dierové píšťaly, flauty a strunové nástroje (harfy, lutny a lýry). Boli vyrábané z rozličných materiálov - kosť, kameň, drevo, koža zvierat. Hudbu praveku dokazujú archeologické nálezy nástrojov, jaskynné maľby, zápisy (egyptské obrázkové písmo, grécka písmová notácia) a písomné správy o hudbe (básne, kroniky, hudobné teórie).

Prvotný inštrumentár

Medzi najstaršie hudobné nástroje pravdepodobne patria :

idiofóny - chrastidlá (kamenné, drevené), škrabky a nástroje vydávajúce pískľavý zvuk, duté časti kmeňov stromov (neskôr štrbinový bubon) a taktiež ľudské telo (dupanie, tlieskanie, údery dlaní o stehná, údery kusmi dreva)

aerofóny - flauty z trstiny, zvieracie rohy

chordofóny - luk ako predchodca hudobných nástrojov 

Vývoj hudobných nástrojov

Doba kamenná priniesla prvé prototypy dychových nástrojov - plátkové a hranové (flauta, hoboj, klarinet). Vznikli prvé kostené píšťaly, flauty so štrbinami a duté kosti. Z bicích nástrojov sa v neolite objavujú hlinené bubny a chrastidlá. Z paleolitu pochádza jaskynná maľba luku ako hudobného nástroja. Doba bronzová vytvorila základné prototypy trúbky, lesného rohu a pozauna. Doba železná vytvorila základné prototypy pre vznik brnkacích hudobných nástrojov (harfa, lýra, lutna).

vzdušne nástroje

z hľadiska hudobného : od jednotónových, k viactónovým až k polyfonickým (ne-burdónovým a burdónovým)

z hľadiska druhové : z kosti, trstiny, dreva (flauty); rohoviny (rohy); kovu (trúbky)

bicie hudobné nástroje

nemelodické : chrastidlá a škrabky , litofóny (visiace kamenné tabule), membránofóny (blanozvučné - malý bubon ako tamburína, veľký bubon vajcovitého tvaru, kotol pohárovitého typu a dvojkotly)

melodické : xylofóny

strunové nástroje

od jednostrunných (luk) k viacstrunným (lýra)

Staroveká hudba bola dlho považovaná len za jednohlasnú, ale súčasné archeologické dôkazy potvrdili, že najstaršia zdokumentovaná klinopisná pieseň stará 4000 rokov, nájdená v meste Ur, bola skomponovaná v terciách (harmóniách) a napísaná v diatonickej stupnici.

Aj dvojité píšťaly, používané v starovekom Grécku a staroveké dudy, ako aj obrazy na starovekých vázach a stenách a staroveká literatúra naznačujú, že harmónia (v hudobnom zmysle slova) existovala. Jedna z píšťal pravdepodobne udávala základný tón, zatiaľ čo druhá hrala melodické pasáže.

India

Indickú klasickú hudbu môžeme nájsť v zápiskoch hinduistickej tradície – vo Védach. Sama véda, jedna zo štyroch vied opisuje podrobne hudbu. Indická hudba bola silne nábožensko-filozofická a z kompozičného hľadiska matematicky vypočítaná. Striedajú sa tu napríklad párne a nepárne takty. V indickom presvedčení každý tón zodpovedá určitému "ladeniu planéty, časti sveta a časti človeka". Rovnaký princíp funguje v makrokozme, aj v mikrokozme. Najdôležitejší rozdiel medzi európskym hudobným myslením a východným spočíva v rozšírení o štvrť tóny. Indické melódie vychádzajú zo systému rág. Medzi typicky indické nástroje patria blanozvučné - tabla a strunové : vína, zidan, tanbura. 

Mezopotámia

O hudbe v Mezopotámii sa dozvedáme zo údajov, zachovaných na kamenných reliéfoch, zo sekundárnych prameňov antických a arabských autorov a z ikonografického materiálu. Hudba mala spirituálny charakter (hrala sa v chrámoch a mala odvracať moc zla). Muzikanti sa delili na dve skupiny, a to "gala" (reprodukovali smútočné náreky) a "nar" (oslavovali kráľov a bohov). Údaje o profesionálnych hudobníkoch sa zachovali cca. 3000 pred Kr. V tomto období sa hralo na rytmické nástroje (hrkálky, rapkáče, plačky a bubny), strunové (lutna, harfa) a dychové (flauty, dvojité šlamjae). Vysoké nároky na hudobníkov vyžadovali aj odborné vzdelanie a preto vznikali chrámové školy.

Egypt

O hudbe starovekého Egypta sa dozvedáme z faraónových písomností, ikonografických materiálov, nálezov hudobných nástrojov v hrobkách a správ grécko-rímskych autorov. Podľa egyptskej mytológie vznikla hudba z hymnu Amarna na boha Hesu. Jednotlivé tóny zobrazovala tzv. cheironómia. Hudba bola súčasťou aj egyptskej drámy Osiris passion. Hudba mala taktiež spirituálny charakter. Podľa muzikológov sa práve v Egypte po zrušení štátneho boha Amona (počas vlády Achnatona okolo roku 1361 pred Kr.) rodia prvé motívy, vyjadrujúce zúfalstvo a nepokoj. V Egypte sa vyskytovali podobné hudobné nástroje ako v Mezopotánii. 

Palestína

Židovskú hudobnú kultúru poznáme z kníh Starého Zákona. Je spätá s Mezopotámiu a Egyptom. Židovská hudba kládla dôraz najmä na vokálne formy (vznik psalmódie-žalmu a hymnodie), ktoré mali neskôr vplyv na hudbu kresťanskú. Významný rozvoj hudby nastal za kráľa Dávida. Z nástrojov typických pre Palestínu sú známe : kinor, šofar, ugab.

Grécko

Dejiny gréckej hudby (zachovanej v písomnostiach) siahajú až do starovekého Grécka. Bola podstatnou časťou gréckeho divadla. V starovekom grécku vystupovali pre pobavenie, oslavu a duchovné motívy zmiešané spevácke zbory. Nástroje zahrnovali píšťaly a strunové nástroje – napríklad lýru, a jej špeciálny druh nazývaný kithara.

Hudba bola dôležitou súčasťou vzdelania v starovekom grécku a mladí chlapci sa ju v škole učili od šiestich rokov. Grécka hudobná vzdelanosť vytvorila v hudobnej teórii veľký pokrok. Grécka hudobná teória zahrnovala grécke hudobné módy, ktoré sa neskôr stali základom pre západnú náboženskú hudbu a klasickú hudbu. Neskôr, vplyvy z Rímskej ríše, východnej Európy a Byzantskej ríše zmenili grécku hudbu.

Čína

Čínska hudba sa spomína okolo roku 3000 pred Kr., keď dosiahla svoj prvý kultúrny vrchol. Podľa mytológie vynašiel cisár Chuang-Ti písmo a hudbu. Dochovala sa hudobná teória Konfucia, Kniha piesní a Kniha obradov. Pramene dokazujú výskyt rituálnych spevov, sólové nástrojové formy, rôzne formy hudobného divadla, popisujú hudobnú teóriu a pod. Hudba je prepojená s kozmogonickou teóriou. V Číne existoval dokonca cisársky úrad hudby. Základom čínskej tónovej sústavy bola pentatonika (jednotlivé tóny mali konkrétny význam - ročné obdobie, prírodné živly a pod.). Z čínskych hudobných nástrojov sa nám zachovali dokumenty o zvonkohrách, rozličných druhov bicích nástrojov, ústnych varhn - šen, Panovej flaute, zubcovej flaute, ok0aríne, citare, cimbale a lutne.