Najpoužívanejšie formy renesančnej hudby
1) Formy používané na cirkevnej pôde (chrámové)
a) Missa (omša) - v priebehu 15. st. je zhudobňovanie stále častejšie celé omšové Ordinarium (stála časť -
Kyrie eleison, Gloria in excelsis Deo, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus Dei) - v 15. st. je najčastejšie užívaný 4 hlas:
- Discantus (soprán, najvyšší hlas - supremus, superius) - contratenor altus
- Tenor (cantus firmus)
- Contratenor Bassus
discantus a cantus firmus boli najdôležitejšie hlasy
- Cantus firmus je stále braný z Gregoriánkseho chorálu, postupne aj zo známej piesne L'homme Armee; niekedy cantus firmus vytvorí sám skladateľ
- Názov omše bol podľa použitého cantu firmu (napr. Cf bol od autora »Missa sine nomine; cf použitý z piesne L'homme Armee» Missa L'homme Armee)
- Pre renesančnú omšu je charakteristické to, že skladateľ sa snaží zjednotiť celý omšový cyklus tým, že pre všetky hlasy použije 1 spoločný cantus firmus; cantus firmus bol často v Tenore »tenorovej omši
- V omši sa uplatňovali najrôznejšie a často najzložitejšie techniky hlasov »imitácia (cantus firmus prechádza všetkými hlasmi)
- V 16. storočí vzrastá počet hlasov (5, 6 hlasov)
b) motet - forma existujúci už od obdobia Notre - Dame; rozvíja sa v Ars antike a v renesancii je stále obľúbená
- Do 30. rokov 15. st. stále dožíva izorytmický motet = rytmický vzorec (TALEA), ktorý sa neustále opakuje + melodická rada (o 1 tón menej) - tzv. color
- Motet bola 3 až 4-hlasá skladba (v 15. st.), V 16. st. bolo 5 až 6-hlasové, kde kratšie textové úseky mali vždy odlišnú hudobnú tému, ktorá sa imitačne vykonávala vo všetkých hlasoch
- Text: - latinský (duchovné; cirkevné)
- Častá mariánska tematika (o panne Márii)
- Cantus firmus bol najčastejšie v Tenore »tenorový motet
(cf mohol ale byť aj v iných hlasoch)
- Tieto formy (omše, motet) komponovali takmer všetci skladatelia 15., 16. storočia
(Holanďania aj skladatelia v iných krajinách)
2) Svetské formy
Chanson = pieseň; súhrnné označenie pre svetské polyfonické vokálne skladby (= polyfónne spracovaná pieseň)
- Častým jazykom bola francúzština
- Námet bol milostný
- Charakteristická je značná konsonantnost spôsobená vplyvom anglickej hudby (3, 6, niekedy aj plný trojzvuk)
- V Taliansku sú obľúbenými útvarmi svetskej hudby:
Frottola = poly veršovaná pieseň s milostnými textami
- Vzniká koncom 15. st., Rozvoj v 16. storočí
- Obľúbená v talianskom meste Mantova
- Charakteristický je štvorhlas a homofónia
Villanella, canzonetta, BALLETTO = viachlasové piesňové formy 16. st .; bývajú troj až štvorhlasé
- Vynikajú jednoduchosťou a výrazným tanečným rytmom
- Tieto formy si získali obľubu aj v Anglicku a Nemecku (Hans Leo Hassler)
- V Španielsku je podobnou formou villancico = poly skladba
Madrigal - umeleckejšie a komplikovanejšie než frottola; najväčší rozvoj v 16. storočí
- Má básnické texty, často milostné a pastorálne (prírodné, pastierska tematika) alebo príležitostní texty (ku svadbám, ...)
- V 15. st. 3 až 4 hlasy, neskôr v 16. storočí 5 až 6 hlasov
- Ide o súkromnú hudbu aristokratických (talianskych) spoločností a amatérskych zborov (nie príliš početné, mali 8 - 10 členov, aj menej)
- Charakteristická je snaha vyjadriť náladu a výraz básne (textu), neskôr dokonca zdôrazňovanie kľúčových slov »tónomalba (zvukomaľba)
