Začiatok melodicko – harmonického slohu , náväznosť na benátsku školu
melódia - členitá, zvrásnená
harmónia – vytvára záväzný pôdorys skladby, nieje náhodný, striedanie dur-moll ( nahradenie cirkevných stupníc )
farba zvuku – bohatstvo nových nástrojov a zdokonaľovanie starších nástrojov ( husle, viola, violoncello, lutna, kytara, theorba, harfa, cembalo, varhany, flauta, hoboj, fagot, cink, klarina, pozauna, lesný roh, tympany)
agogika – zvlnená
dynamika – kontrastná
generálbas – súvislá basová linka ( basso- continuo – harmonická základňa bar. Hudby)
koncertantný princíp - individualizácia jednotlivého hlasu ( hlasy – súhra, súperenie)
monódia – Giulio Caccini . Nuove musiche ( spevný hlas, členenie melódie podľa viet, závažné slová na ťažkých dobách, tóniny, harmónie, texty sú prednášané sólisticky sprevádzané generálbasom, text určujú tóniny ( g moll – bolesť, F dur – radosť )
moderný systém taktov – dvojdobý , trojdobý, štvordobý, s šesťdobý dvojdielny
ntácia – všetky hodnoty sú dvojdobé, pribúdajú bodky, oblúčiky a čísla ( trioly)
taktová čiara – v 16. storočí najprv sprehladňovala zápis, získala metrický význam ( ťažká doba bola vždy po nej)
