Rímska škola
Rímska škola
- Tvorbu tu ovplyvňuje rímsko - katolícka cirkev - Vatikán - sídelné mesto pápeža »cirkev podporuje hudbu, ale len cirkevnú
- Ideálom bol spev a cappella (= ako v kaplnke - len vokálno, bez sprievodu; dôraz na výslovnosť a zrozumiteľnosť textu)
- Centrami boli 2 chrámy: Sixtínska kaplnka - capella Sistina
Chrám sv. Petra - capella Giulia
- Základy polyfonickej hudby tu pokladá Holanďan Jacob Arcadelt (4., 5. generácie)
Constanzo Festa (1490 - 1545)
- Talian; spoločne s J. Arcadeltom sú predchodcami Palestrina
Giovanni Pierluigi da Palestrina (1525 - 1594)
- Zomrel v rovnaký rok ako Lasso - symbolický koniec renesancie
- Najvýznamnejším skladateľom a zakladateľom Rímskej školy
- Narodil sa v Palestrina, názov mesta prijal ako svoje meno
- Mal krásny hlas, stal sa vokalistom; vyštudoval aj hudbu súkromne
- Jedným z jeho pôsobísk bolo jeho rodisko (ako kapelník)
- Po návrate do Ríma sa stal kapelníkom v chráme sv. Petra, viedol Juliánsku kapelu
- Nejaký čas aj pôsobil v Sixtínskej kaplnke, po nástupe nového pápeža bol však odvolaný.V závere života sa vracia do chrámu sv. Petra.Tvorba: - veľmi rozsiahla; takmer 950 skladieb, väčšinou cirkevných (okrem madrigalov z mladosti)
- Typické znaky Palestrinovej hudby: - hudba a cappella (bez sprievodu)
- Kompozícia pôsobí pokojne, umiernene
- Dôraz na liturgický text (nezatieňuje ho hudba) »vyhovuje požiadavkám cirkvi na hudbu
- 105 omší, najslávnejší Missa Papae Marcelli - venovaná pápežovi Marcelli, päťhlasné omše
Missa L'homme Armee
- Parodické omše: Missa super Assumpta est Maria - šesťhlasá omša
- 250 motet, často celé cykly
- Inšpirovaný Bibliou - Pieseň Šalamúnovho, Pieseň piesní
- 2x zhudobnil sekvenciu Stabat mater
- Cca 100 svetských madrigalov
- Jeho tvorba vysoko cenená pre svoju vážnosť a zrozumiteľnosť textu
