Renesancia

 
Znaky renesančnej hudby
rytmus - oproti hudbe vrcholnej gotiky je pokojný, menej komplikovaný, avšak nie je stereotypné 
 je bez pravidelných prízvukov »nemožno ho spútať do pravidelných taktov (neexistujú ešte taktovacie čiary); pravidelný rytmus však nájdeme v tanečnej hudbe 
tempo - renesančný hudba poznala jediné základné tempo = tempo giusto, určoval ho tzv. "taktus" 
zodpovedá asi 1 sekunde, nášmu Moderato (toto tempo bolo odvodené z úderu ľudského srdca) 
- Toto základné tempo bolo možné obmieňať pomocou proporčne znamienok, ktorá predlžovala či skracovala základné notové hodnoty v určitom pomere, napr. Zrýchlenie základného tempa o polovicu sa vyznačovalo preškrtnutím mensurálního symbolu O (odtiaľ vznik taktu alla breve)
 
melodika - často melismatická, v hudbe sa objavujú stále nové motívy bez návratov a symetria 
tonalita - v 15. stor. prevažujú cirkevné tóniny a teda aj diatonika 
- V 16. stor. pribúda viac chromatiku a smeruje sa k tóninám moderným - dur a moll 
forma - skladby vznikajú priraďovaním stále nových úsekov bez návratov, chýba kontrast medzi jednotlivými dielmi 
viachlas - prevažuje polyfónia, ktorá spája melodicky i rytmicky niekoľko samostatných hlasov (to prevažuje v umelej duchovnej hudbe) 
- Postupne sa vytvára homofónia (vyskytuje sa hlavne v jednoduchších druhoch svetského viachlasu) 
  - Tenor už nie je najspodnejší hlas, ale stáva sa prostredným hlasom, lebo renesančná hudba objavuje basovú polohu
kompozičná technika - prevažuje imitácia = postupné preberanie jedného motívu z hlasu do hlasu 
- Imitácia - prísna 
- voľná 
- Najpoužívanejším druhom prísnej imitácie bol kánon = preberaní celej melódie iným hlasom 
- Kánon často tvoril kostru skladby (napr. Užíval sa medzi tenorom a discantom) a bol doplnený ďalšími hlasmi
poňatie tónového priestoru - rozširuje sa o basovú polohu 
- Typické je viacnásobné (zborové) obsadenie partov »viaczborovosť (toto ovplyvnilo neskôr aj barokovú hudbu)
poňatie disonancia - v renesancii vzniká ideál ľúbozvučného (eufonického) kontrapunkte »konsonancie (tj. 8, 5, 4, ale aj 3, 6) majú byť takmer všade, použitie disonancia je obmedzené len na určité miesta (v stredoveku to bolo naopak, prevažovali disonancia, konsonancia len na význačných miestach)
- existoval rad kánonov: 
1) kánon v rôznych výškových odstupoch (v priamej, kvin) 
2) kánon v rôznych časových odstupoch (napr. Canon ad minimam = opakuje melódiu tesne v slede minimi, tj. Asi našej osminové noty) 
3) kánon v rôznych sledoch (zrkadlový, ..) 
4) kánon v rôznych rytmických obmenách (v augmentácii, v diminuci) 
5) kánon vícenásobný- súčasnej zaznívání niekoľkých, 2 i polyfonických, kánonov
(napr. J. Ockeghem má 36 hlasov štvornásobný kánon "Deo gratias") 
6) kánon hádankový - speváci museli sami zistiť výškový alebo časový odstup hlasov, a to podľa grafických symbolov či zašifrovaných slovných náznakov
vzťah hudba a slovo - v 15. storočí hudba prúdi voľne nad textom 
- V 16. storočí je zrejmá snaha o napodobňovanie slov, skladateľ sa snaží hudbou reagovať na obsah textu
- Renesančné skladby sú preorganizované, nemožno z nich nič uberať ani pridávať (tak ako to bolo v stredoveku) »vzniká tzv. Opus musicum perfectum et absolutum (hudobné dielo dokonalé a absolútne - uzatvorené, nemenné)
 
Najpoužívanejšie formy renesanšnej hudby
 
1) Formy používané na cirkevnej pôde (chrámové) 
 
a) Missa (omše) - v priebehu 15. st. je zhudobňovanie stále častejšie celej omšové Ordinarium (stála časť - 
Kyrie eleison, Gloria in excelsis Deo, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus Dei) - v 15. st. je najčastejšie užívaný 4 hlas: 
- Discantus (soprán, najvyšší hlas - supremus, superius) - contratenor altus 
- Tenor (cantus firmus) 
- Contratenor Bassus 
discantus a cantus firmus boli najdôležitejšie hlasy 
- Cantus firmus je stále braný z Gregoriánkseho chorálu, postupne aj zo známej piesne L'homme Armee; niekedy cantus firmus vytvorí sám skladateľ
- Názov omše bol podľa použitého cantu firmu (napr. Cf bol od autora »Missa sine nomine; cf použitý z piesne L'homme Armee» Missa L'homme Armee) 
- Pre renesančný omši je charakteristické to, že skladateľ sa snaží zjednotiť celý omšové cyklus tým, že pre všetky hlasy použije 1 spoločný cantus firmus; cantus firmus bol často v Tenor »tenorovom omše 
- V omši sa uplatňovali najrôznejšie a často najzložitejšie techniky hlasov »imitácia (cantus firmus prechádza všetkými hlasmi) 
- V 16. storočí vzrastá počet hlasov (5, 6 hlasov)
b) motet - forma existujúci už od obdobia Notre - Dame; rozvíja sa v ars antike a v renesancii je stále obľúbená 
- Do 30. rokov 15. st. stále dožíva izorytmické motet = rytmický vzorec (TALEA), ktorý sa neustále opakuje + melodická rada (o 1 tón menej) - tzv. color 
- Motet bola 3 až 4-hlasá skladba (v 15. st.), V 16. st. bolo 5 až 6-hlasové, kde kratšie textové úseky mali vždy odlišné hudobné tému, ktoré sa imitačné vykonávalo vo všetkých hlasoch 
- Text: - latinský (duchovnú; cirkevné) 
- Častá mariánska tematika (o panne Márii) 
- Cantus firmus bol najčastejšie v Tenor »tenorové motet 
(cf mohol ale byť aj v iných hlasoch) 
 
- Tieto formy (omše, motet) komponovali takmer všetci skladatelia 15., 16. storočia 
(Holanďania aj skladatelia v iných krajinách)
2) Svetské formy 
Chanson = pieseň; súhrnné označenie pre svetské polyfonické vokálne skladby (= polyfónne spracovaná pieseň) 
- Častým jazykom bola francúzština 
- Námet bol milostný 
- Charakteristická je značná konsonantnost spôsobená vplyvom anglickej hudby (3, 6, niekedy aj plný trojzvuk) 
- V Taliansku sú obľúbenými útvary svetskej hudby: 
Frottola = poly Veršovaná pieseň s milostnými textami 
- Vzniká koncom 15. st., Rozvoj v 16. storočí 
- Obľúbená v talianskom meste Mantova 
- Charakteristický je čtyřhlas a homofonie
Villanella, canzonetta, BALLETTO = viachlasové piesňové formy 16. st .; bývajú troj až čtyřhlasé 
- Vynikajú jednoduchosťou a výrazným tanečným rytmom 
- Tieto formy si získali obľubu aj v Anglicku a Nemecku (Hans Leo Hassler) 
- V Španielsku je podobnou formou villancico = poly skladba
 
Madrigal - umeleckejšie a komplikovanejšie než frottola; najväčší rozvoj v 16. storočí 
- Má básnické texty, často milostné a pastorálnej (prírodné, pastierska tematika) alebo príležitostní texty (ku svadbám, ...) 
- V 15. st. 3 až 4 hlasy, neskôr v 16. storočí 5 až 6 hlasov 
- Ide o súkromnú hudbu aristokratických (talianskych) spoločností a amatérskych zborov (nie príliš početné, mali 8 - 10 členov, aj menej) 
- Charakteristická je snaha vyjadriť náladu a výraz básne (textu), neskôr dokonca zdôrazňovanie kľúčových slov »tónomalba (zvukomaľba)
 
Skladatelia
Luca Marenzio (1550 - 1599) 
- Pôsobil v Ríme a vo Florencii (»Talian) 
- Madrigal "Dolorosa Martir" (na základe tohto madrigalu napísal najvýznamnejší český renesančný skladateľ Krištof Harant z Polžíc a Bezdružic svoju parodicky omšu "Missa super Dolorosa Martir"; super = podľa) 
Carlo Gesualdo di Venosa (1560 - 1612) 
- Výborný lutnistu, skladateľ 
- Mecenáš hudby (finančne pomáhal rozvoj hudby »sponzor) 
často prezývaný "bohatý knieža z venovať", niekedy označovaný ako geniálny psychopat 
- Napísal 7 kníh madrigalov - jeho Madrigaly sú veľmi originálne - využíva "moderné" harmónia s radom chromatických tónov a až Wagnerovskou moduláciou 
 
Nizozemské školy
- Jedná sa o niekoľko generácií skladateľov; (Holandsko bolo väčšie územie ako dnes - Benelux + S. Francúzsko) 
1. generácia = burgunská (podľa vojvodstva v burgunská) 
- Typické je, že vychádza z francúzskej hudby Ars nova 
- Ovplyvnená anglickou hudbou (John Dunstable); Anglicko užívala viac konsonance, aj 3 zvuky 
- Pre ich hudbu sa najviac využíva štvor hlas: discantus, Contra tenor altus, Cantus firmus (tenor), Contra tenor Bassus
- Komponujú motet, omše, Chanson 
Guillaume Dufay (1400 - 1474) 
- Veľa cestoval, navštívil Rím a Paríž; pôsobil v Cambrai a v Ríme (Sixtínska kaplnka) 
- Dielo: 10 cyklických omší, napr. Missa ave regina caelorum (čtyřhlasá) 
Gilles Binchois Feruccio (1400 - 1460) -Ťažisko jeho tvorby je v Chanson
 
2. generácia 
- Dospieva k veľkému kompozičnímu majstrovstvá, využívala najmä imitačné techniku 
- Imitácia (tj. Postupné preberanie, napodobňovanie motívu z hlasu do hlasu) 
- Existujú 2 typy: 1) prísna imitácia, tzv. Technika kánonu (kánon sa vtedy nazýval fuga) 
= Preberaní celej melódie jedným hlasom, a to v určitom časovom posune 
2) voľná imitácia 
- V ďalších hlasoch skladateľ úvodnú melódiu osobito pretvára 
- Mala veľký význam pre rozvoj kontrapunktické techniky 
- Hlasy sa môžu zdvojovať alebo nahrádzať nástrojmi 
- Teoretik: Johannes Tinctoris 
- Predstavitelia: - Johannes Ockeghem (1425 - 1496) - 36-hlasá kánon, Jacob Obrecht (1450 - 1505),- ANTOINE Busnois (+ 1492) 
- Heinrich Isaac
- Na vykonanie náročných skladieb slúžili kapely 
- Chrámové kapely - v Cambrai a Antverpách 
- Kapela francúzskych kráľov v Paríži 
- Burgunská kapela v Bruseli 
- Pápežskej kapely v Ríme - Sixtínska kapela (capella Sistina) 
- čisto vokálne 
- Juliánsky kapela v chráme sv. Petra (capella Giulia) - čisto vokálne 
- Cisárska kapela vo Viedni 
- Mníchovská kapela (O. di Lasso; 56 spevákov; 30 inštrumentalistov) 
- rudolfínskej kapela v Prahe (Philippe de Monte)
3. generácia 
- Predstavuje vrchol technického majstrovstvá skladateľov 
Josquin Des Pres (1440 - 1521) / žoskén deprem / 
- Hlavný predstaviteľ; pôsobil aj v Cambrai a v Ríme; zomrel v Holandsku 
- Člen pápežskej kapely 
  - Dokázal výborne vystihnúť a vyjadriť hudbou náladu, charakter skladby (súvisí s textom) 
- Napísal asi 20 omší (Missa Pang Lingua - cf z gregoriánskeho chorálu; Missa L'homme Armee) 
- Má rad motet, hymnov, žalmov, komponoval aj balady (vokálno-inštrumentálne skladby) 
- Motet In Principio 
Jean Mounton (1459 - 1522) 
  - Žiak Josquina Des Pres
4. a 5. generácia 
- Ide o skladateľa, pôvodom Holanďana, ktorí však celý život pôsobí v zahraničí (tu často vychovávajú generácie domácich národných skladateľov) 
Orlando di Lasso (1532 - 1594 Mníchov) - rok úmrtia = symbolický koniec renesancie 
- Pôsobil v Taliansku (Benátky, Rím); najmä v Nemecku v Mníchove (Mníchovská kapela) 
- V mladosti pôsobil v Neapole; v Benátkach ovplyvnený vícesborovou technikou 
- Zanechal okolo 1000 skladieb všetkých dobových druhov (omše, motet, ..) - Písal tiež villanely, frottoly,- Madrigaly: Serenáda,Echo 
 Jacob Arcadelt - pôsobil v Ríme Adrian Willaert - pus. v Benátkach (chrám sv. Marka); vícesborovost ,Philippe de Monte - pus. v Rudolfínske kapele v Prahe (kapelník) Jacob Regnart - zástupca kapelníka Philippa de Monte v Prahe
 
Vrcholná renesancia V EURÓPE (1520 - 1620) 
 
Nové slohové rysy 16.storočia: 
- V hudbe prevažuje päťhlasné a šestihlas 
- Ku koncu 16. storočia sa vytvára barokový štýl 
- Postupne dochádza k vytváraniu melodicko - harmonického cítenia (akordické cítenie) 
- Dôležitými hlasy sa stávajú soprán a bas 
- Stále viac je zrejmá snaha o zdôrazňovanie významu textu hudbou (vedie to až k barokový afektovane teórii a barokovým hudobným figúram a ku koncu renesancie k počiatkom opery) 
- Typická forma 16. stor. je parodicky omše 
= Omše, v ktorej skladateľ spracováva časť cudzie skladby; použije ju ako hudobný model 
  - Taká omše má v názve Missa super ... (super = podľa) 
 
FRANCÚZSKO 
- Tu sa hudba významne pestovala na kráľovskom dvore, v Paríži existovala kráľovská kapela (mala cca 50 členov) 
- Vo Francúzsku existovala veľká tradícia dvorných baletov = Ballets de cour (tancovali sami členovia kráľovského rodu) 
- Veľkú tradíciu tu majú Chanson (= polyfónne svetské piesne, spracovávajú napr. Milostné námety) napr. významný parížsky nakladateľ Pierre Attaignant vydal r.1528 zbierku Chanson 
- Vo Francúzsku začiatkom 16. storočia sa vytvára tzv. Nový parížsky chanson, ktorý vychádza iz dobových ľudových popevkov; je typický aj zvukomaľba (napr. spev vtákov, vojnová bitka, krik na trhovisku, ..) 
  hlavným predstaviteľom tohto Chansonu: 
Clement Janequin (cca 1472 - 1560) 
- Má rad slávnych Chanson, cca 300 
- V jeho Chanson prevažuje čtyřhlas, ale má aj Chanson 3, 5 i viachlasové 
- V Chanson uplatňuje prvky zvukomaľba (spočíva v deklamaci) 
- Chanson: napr. Bitka pri Marignano, Vojna, Vtáčí spev, babské klep 
- Vo Francúzsku začiatkom 16. storočia sa vytvára tzv. Nový parížsky chanson, ktorý vychádza iz dobových ľudových popevkov; je typický aj zvukomaľba (napr. spev vtákov, vojnová bitka, krik na trhovisku, ..) 
  hlavným predstaviteľom tohto Chansonu: 
Clement Janequin (cca 1472 - 1560) 
- Má rad slávnych Chanson, cca 300 
- V jeho Chanson prevažuje čtyřhlas, ale má aj Chanson 3, 5 i viachlasové 
- V Chanson uplatňuje prvky zvukomaľba (spočíva v deklamaci) 
- Chanson: napr. Bitka pri Marignano, Vojna, Vtáčí spev, babské klep 
 
Nemecko
 
= Nemecky hovoriace krajiny (Rakúsko + Nemecko) 
- K rozvoju polyfónia dochádza koncom 15.storočia, veľký podiel na tom majú Holanďania 
- Viedenská kapela: 
- Bola to cisárska kapela; založená 1498 
- Pôsobil tu Heinrich Isaac (2. generácia) 
Heinrich Finck (1445 - 1527) - väčšinu života pôsobil v Poľsku 
Ludwig Senfl (1486 - 1543) - žiak Isaaca; význam v oblasti tenorové piesne 
 
- Mníchovská kapela: 
- Ďalšia významná kapela; mala cca 80 členov (56 spevákov, 30 inštrumentalistov) 
- V tejto kapele nejaký čas pôsobil Ludwig Senfl a po ňom tiež Holanďan Orlando di Lasso (+1594) 
(do kapely prišiel najprv ako tenorista, vypracoval sa na kapelníka) 
Hans Leo Hassler (1564 - 1612) - skladateľ konca renesancie 
- Organista; pôsobil aj v Taliansku »ovplyvnený najmä talianskou ľudovou hudbou
- Bol žiakom A.Gabrieliho ... viď str.48 
- Tanečná skladba: Tanzen und springen 
- Obľúbená hudobná forma = nemecká tenorovom pieseň = pieseň, ktorá má hlavné nápev v Tenor 
 
- Nemecká pamiatka: Rostock spevník (1465) - obsahuje tenorové piesne 
Michael Praetorius (1571 - 1621) - teoretik i skladateľ konca renesancie 
- Teoretický spis Syntagma musicum - dozvedáme sa tu o dobovej interpretačnej praxi a o dobových nástrojoch 
- Zbierka tanečných skladieb Terpsichore (1612) 
- Nemecko sa v cirkevnej oblasti orientuje na protestantstva 
- Významnou hudobný pamiatkou je Protestantský chorál, ktorý vzniká ako jednohlasvú ľudový chrámový spev v nemeckom jazyku; k jeho rozvoju prispieva Martin Luther (1483 - 1546); 
protestantský chorál nadväzuje aj na husitské spevy, ovplyvnil generácie ďalších nemeckých skladateľov najmä v baroku (JSBach) 
- Protestantský chorál bol upravovaný aj do viachlasu - napr. Johannes Walter (1496 - 1570) - Tento chorál nie je tak komplikovaný, prevádzkovali ho skôr amatérske súbory (niečo ako naše literátská bratstva) »chrámovej spolky = kantorei (Kantor) 
 
Anglicko
 
- Významné obdobie pre rozvoj Anglicka bolo za vlády kráľovnej Alžbety (1558 - 1603), vládla cca 50 rokov, je to obdobie veľkého rozvoja umenia (literatúra, divadlo); napr. William Shakespeare (1564 - 1616) 
- Po vyhlásení reformácie v Anglicku (1534) preniká do anglickej liturgie a duchovnej hudby angličtina 
»Autori nepísali motet latinská; významnú domáce formou sa stáva obdoba latinského motet, tzv. anthem - vokálno polyfonické skladba v angličtine 
- Významnými skladateľmi boli Thomas Tallis 
a jeho žiaci: Thomas Morley, William Byrd, Orlando Gibbons - skladali chrámovú aj inštrumentálne tvorbu 
 
- Pre inštrumentálne tvorbu sú v Anglicku obľúbené 2 nástroje: 
virginal / virdžinel / - predchodca klavíra (čembalo) 
lutna 
John Dowland - významný lutnistu (koniec 16. stor.) 
- Veľa cestoval (Francúzsko, Nemecko, Taliansko) 
- Zdržiaval na kráľovskom dvore v Kodani 
- V závere života sa vrátil do Anglicka, stal sa jedným zo 6 významných lutnistu 
- Má rad loutnových skladieb: Galliard, Allemande 
- Prevažne skladal ayrs / Ars / = piesne so sprievodom lutny - už počiatky homofonie 
 
Španielsko
 
- Stále ovplyvňované holandskú hudbou, niektorí Holanďania tu žijú a skladajú svoje diela + veľký vplyv Ríma (»Španielsko bolo katolícke) 
Cristobal Morales (1500 - 1553) 
Tomas Luis de Victoria (1548 - 1611) - študuje a dlho pôsobí v Ríme; ovplyvnený Palestrina 
- Španielsko bola katolícka krajina, orientovaná na Taliansku (Rím) 
- Obľúbeným nástrojom vo Šp. Bola vihuela - rôzne druhy; napr. vihuela de mano - struny G c f a d1 g1 
hráči a skladatelia pre vihuela de mano: 
Luis de Milan (1500 - 1561) - básnik; hral na vihuela a gitaru 
- Pôsobil na dvore kráľa Ferdinanda vo Valencii 
- Napísal zbierku pre vihuela - El maestro (1535) - obsahuje množstvo skladieb (tance, 6 pavan, fantázie, ..) 
  - Písal i piesne so sprievodom vihuela 
Luis de Narvaes - najslávnejšie sú jeho variácie Diferencias 
Miguel de Fuenllana - hral aj na citaru 
Alonso Mudarra 
 
Taliansko
 
- Hudobná veľmoc, hlavne v 16. storočí; kultúra sa rozvíjala najmä v mestách, najväčší rozvoj hudby 
v Benátkach a v Ríme; majstrovsky sa tu rozvíja svetský útvar - madrigal 
 
1) Rímska škola 
- Tvorbu tu ovplyvňuje rímsko - katolícka cirkev - Vatikán - sídelné mesto pápeža »cirkev podporuje hudbu, ale len cirkevné 
- Ideálom bol spev a cappella (= ako v kaplnke - len vokálno, bez sprievodu; dôraz na výslovnosť a zrozumiteľnosť textu) 
- Centrami boli 2 chrámy: Sixtínska chrám - capella Sistina 
Chrám sv. Petra - capella Giulia 
- Základy polyfonickej hudby tu pokladá Holanďan Jacob Arcadelt (4., 5. generácie) 
Constanzo Festa (1490 - 1545) 
- Talian; spoločne s J. Arcadeltem sú predchodcami Palestrina 
Giovanni Pierluigi da Palestrina (1525 - 1594) 
- Zomrel v rovnaký rok ako Lasso - symbolický koniec renesancie 
- Najvýznamnejším skladateľom a zakladateľom Rímskej školy 
- Narodil sa v Palestrina, názov mesta prijal ako svoje meno 
- Mal krásny hlas, stal sa vokalistom; vyštudoval aj hudbu súkromne 
- Jedným z jeho pôsobísk bolo jeho rodiska (ako kapelník) 
- Po návrate do Ríma sa stal kapelníkom v chráme sv. Petra, viedol Juliánsky kapelu 
- Nejaký čas aj pôsobil v Sixtínskej kaplnke, po nástupe nového pápeža bol však odvolaný.V závere života sa vracia do chrámu sv. Petra.Tvorba: - veľmi rozsiahla; takmer 950 skladieb, väčšinou cirkevných (okrem madrigalov z mladosti) 
- Typické znaky Palestrinovej ​​hudby: - hudba a cappella (bez sprievodu) 
- Kompozícia pôsobí pokojne, umiernene 
- Dôraz na liturgický text (nezatieňuje ho hudba) »vyhovuje požiadavkám cirkvi na hudbu 
- 105 omší, najslávnejší Missa Papae Marcelli - venovaná pápežovi Marcelli, päťhlasné omše 
Missa L'homme Armee 
- Parodicky omše: Missa super Assumpta est Maria - šestihlasá omše 
- 250 motet, často celé cykly 
- Inšpirovaný Bibliou - Pieseň Šalamúnovho, Pieseň piesní 
- 2x zhudobnil sekvenciu Stabat mater 
- Cca 100 svetských madrigalov 
- Jeho tvorba vysoko cenená pre svoju vážnosť a zrozumiteľnosť textu
 
2) Benátska škola 
- Je tu významný chrám sv. Marka postavený v byzantskom slohu, ktorý má 2 kúry a 2 varhany 
»To inšpirovalo skladateľa, aby vytvorili diela pre viac zborov» vícesborovost 
- Zakladateľom je Holanďan 4. generácie A. Willaert (1490 - 1561) 
- Pôsobil v chráme sv. Marka ako kapelník 
- Komponuje chrámovú hudbu (omše, motet) aj Madrigaly; užíva vícesborovost 
zbierka Musica nova 
- Vychoval tu rad žiakov: 
- Cyprián de Rore (1516 - 1565) - Holanďan 
- Gioseffo (Giuseppe) Zarlin - niekoľko rokov viedol v chráme sv. Marka, kde sám bol regenschorim 
- Zachovalo sa veľmi málo skladieb 
- Má význam skôr pre hudobnú teóriu; v jeho hudobno - teoretických prácach sú už zmienky o durové a molové kvintakordu, ktoré rozlíšil 
»Je považovaný za zakladateľa" harmónia "
- Najvýznamnejšími predstaviteľmi Benátskej školy bola hudobná rodina gabriel: 
Andrea Gabrieli (1520 - 1586) - strýko 
- Spevák a organista v chráme sv. Marka, ktorý komponoval prevažne chrámovú hudbu 
- V skladbách užíva viac hudobných nástrojov, najmä plechové - dávajú skladbám lesk 
- Zbierka motet kajúcne žalmy; šestihlasé inštrumentálne motet De profundis 
Giovanni Gabrieli (1557 - 1612) - synovec 
- Skladateľ konca renesancie a počiatkov baroka (už sa u neho niekedy ozýva barokový zvuk) 
- Najprv žiakom svojho strýka, potom odchádza študovať do Mníchova, kde je ovplyvnený hudbou a osobností Orlanda di Lasso; po návrate do Benátok pôsobí namiesto svojho strýka ako organista v chráme sv. Marka 
- Jeho tvorba má veľký význam pre rozvoj inštrumentálnej hudby (inštrumentálna hudba mala v renesancii skôr doplňujúcu funkciu) 
  - Píše svoje inštrumentálne party už s prihliadnutím ku zvukovým a technickým možnostiam nástrojov, bohato využíva najmä dychové nástroje 
- Niekoľko zbierok, napr. Sacrae symphoniae - 2 knihy skladieb, v ktorých už komponuje pre konkrétne nástroje, najmä dychové 
 
Inštrumentálna hudba Renesancie
 
- Dlhú dobu stála v pozadí, rozvíja sa pozvoľna 
- Jej základom v 15. storočí je najmä improvizácie 
- Postupne vplyvom vokálnych foriem sa začínajú vytvárať čisto inštrumentálne formy 
- V 15. storočí sú inštrumentálne formy ešte nevyhranené, nie sú ešte dané pravidlá (obrysy) - 
   pod jedným názvom mohla vyzerať každá forma inak 
- Začiatok samostatných inštrumentálnych skladieb, kedy sa prihliada na zvukovým a technickým možnostiam nástrojov, spadá až do 16. storočia 
- Záujem o inštrumentálnu hudbu súvisí s rozvojom stavby hudobných nástrojov 
- Píše aj rad čisto inštrumentálnych foriem ako sú: 
ricercar 
Canzoni da sonar = hraná pieseň, predchodca sonáty; 
- Napr. Canzone per sonar a quattro - objavujú sa už prvky raného baroka 
- Nejaký čas tu prebýval aj Orlando di Lasso: 
- Serenáda - vplyv ľudovej hudby; jedná sa o typ jednoduchšie zábavnej hudby 
- Ecchi (ozvena) - vplyv benátskej dvojsborové techniky 
 
Hudobné nástroje
 
- V renesancii sa zdokonaľuje už rad existujúcich hudobných nástrojov, nevznikajú takmer žiadne nové typicky renesančná nástroje; rad hudobných nástrojov zo stredoveku zaniká 
- Nástroje možno rozdeliť do základných nástrojových skupín: 
1) Sláčikové nástroje: 
- Fiduly, lýry, staré violy (da gamba, da braccio) 
- V 2. pol.16. stor. sa zdokonalením týchto nástrojov objavujú prvé husle 
významnými výrobcovia huslí boli Gaspar da Sallo (Talian), Andrea Amati 
2) brnkacie nástroje: 
- Lutna, vihuella de mano, gitara, harfa, šajtholt, trumšajt (tromba marina) 
   - Slovenské krídlo (už zo stredoveku) 
3) Dychové nástroje: 
- Zobcové flauty (vzniká asi 9 typov) 
- Šalmaj (predchodca hoboja) 
- Bomhart (predchodca fagot) 
- Cink (s nátrubkom) 
- Krumhorn (drevený, dole zakrivený) 
- Serpent (basový nástroj) 
- Vyvíja sa rúrka - Buzin »clarina 
- Lovecký roh 
4) Klávesové nástroje: 
- Klavicembalo, organ, virginal, klavichord (menej strún ako klávesov) 
5) Bicie nástroje: 
- Zvonkohry, triangel, rolničky, kotly 
 
Inštrumentálne formy používané v renesancii 
 
1,Ansámblové - tieto formy vznikajú väčšinou napodobňovaním (inšpiráciou) či upravovaním vokálnych skladieb pre nástroje 
ricercar - podobný motet, ale inštrumentálne a založený na imitácii 
- Predchodca fúgy (v Španielsku - tiento) 
Canzoni da sonar - obdoba francúzskeho Chanson, ale je inštrumentálne; predchodca sonáty 
sonáta - nie dnešný sonáta 
- Voľná ​​forma bez presného pôdorysu; typická je homofonní sadzba 
renesančný kánony bývali označované ako fúgy 
2) Sólové - vznikali z improvizačných techník 
Preludium 
preambulum 
fantasia 
toccata - najmä pre klávesové nástroje 
variácie (v Španielsku diferencias) 
v 16. storočí sa vytvára prazáklad barokovej suity »sú k sebe dávané 2 kontrastné tanca: 
1 rýchly + 1 pomalý 
Pavan + Gagliardi 
allemande + courante 
passamezo + saltarello 
Dantz + nachdantz